Page 5 - Časopis Rozsievač 3/2019

Téma Desatoro

Neurobíš si vyrezávanú modlu

Toto prikázanie úzko súvisí s prvým pri- výzva k obrazoborectvu, k nedôvere, ale-
kázaním: „Nebudeš mať iných bohov bo až zákazu akéhokoľvek výtvarného či
okrem mňa!“, preto toto prikázanie nie- sochárskeho umenia. Takéto výklady ne-
ktoré cirkvi (napríklad rímskokatolícka vystihujú skutočný zámer Desatora.
a evanjelická a.v.) vypúšťajú a chápu ho Ochrana pred náporom obrazov
ako komentár, ako rozvinutie prvého pri- Prikázanie nezakazuje obrazy a výtvarné
kázania. Druhé prikázanie, rovnako ako umenie paušálne, ale vytváranie obrazov
všetky ostatné, je nerozlučne späté s pr- kultických, teda náboženské alebo ideo-
vým prikázaním, ale nesplýva s ním. Toto logické glorifikovanie obrazov a spodo-
prikázanie, ako to dokazuje literárny roz- benín. „Nebudeš sa im klaňať, ani im slú-
bor a potvrdzujú aj vykopávky, je veľmi žiť.“ Zákaz sa týka zneužitia, a nie aké-
starého pôvodu a malo svoj samostatný hokoľvek použitia výtvarného umenia.
význam (nebolo len vysvetlením). Tento Nejde tu o zachovávanie nejakej liturgic-
význam sa nám do značnej miery stratí, kej zvláštnosti Izraela, ale o dôkaz viery jadre je odlišné chápanie sveta a Boha
ak ho spojíme s prvým prikázaním. v jeho chápaní sveta, Boha a človeka. a ich vzťahu, odlišný svetonázor.
V druhom prikázaní totiž nejde len o spo- Tieto tri aspekty sa odrážajú v druhom Aký význam má tento aspekt druhého
dobovanie iných bohov (modiel), o kto- prikázaní. prikázania v súčasnosti? Má nejaký
rých hovorí prvé prikázanie, ale priamo význam?
o vytváranie podoby Hospodina (Dt 4,15 Chápanie sveta – Druhé prikázanie má Tento aspekt druhého prikázania nado-
nn). súvis s naším chápaním sveta a vychádza búda veľmi aktuálny význam aj v súčas-
Čo prikázanie nezakazuje: z biblického pohľadu na vznik sveta, na nosti. Mnohé „nové“ populárne metódy
Zvláštny význam tohto prikázania vyplý- jeho stvorenie Stvoriteľom z ničoho. alternatívnej medicíny (akupunktúra,
va z kontextu biblickej teológie. Zákaz Biblická myšlienka stvorenia hovorí veľmi homeopatia) a alternatívny životný štýl
obrazov je v centre starozákonnej viery jasne, Boh je Boh a svet je svet. Tieto dve (jóga, feng šuej) majú korene vo východ-
a odlišuje biblickú vieru od väčšiny ostat- skutočnosti nemôžu prirodzene ani nad- ných filozofiách a náboženstvách, kde
ných náboženstiev. Izraelský národ sa od prirodzene splynúť. Svet nie je božský, boh je chápaný ako súčasť sveta.
ostatných národov vo svojom okolí líšil ale je to stvorená skutočnosť. Boh ako Po období racionalizmu 20. storočia
vierou v jediného Boha a navonok tým, Stvoriteľ nie je súčasťou sveta, ani tou naj- opäť nadobúdajú veľký význam rôzne
že nemali žiadne obrazy a sochy svojho lepšou a najdôstojnejšou súčasťou. predmety (kamene, talizmany, sošky,
Boha ani iných bohov. To vyvolávalo ost- Aj ten najúctivejší pokus výtvarne zobra- obrazy), ktorým ľudia prikladajú nadpriro-
ré reakcie zo strany pohanského okolia, ziť Boha deformuje Jeho podobu a je dzený význam, oživuje sa neopohanstvo
považovali ich za ateistov, nevercov. v podstate rúhavou urážkou. (uctievanie predkresťanských bohov).
Čo toto druhé prikázanie zakazuje a čo Ľudské srdce však vždy túžilo nejako si Pri dodržiavaní druhého prikázania teda
nie? Boha znázorniť, zviditeľniť a oprieť sa nešlo a nejde len o nejakú inováciu, zlep-
Je treba však pripomenúť, že zákaz zo- o Jeho hmatateľnú prítomnosť. Obrazy šenie kultu, ale o základné rozhodova-
brazovania Boha, obsiahnutý v druhom akoby zaručovali prítomnosť božstva nie viery, vyjadrenie faktu, že Boh nie je
prikázaní, nie je základom pre čisto du- v prírode a vo svete ľudí. Hranica medzi nijakým spôsobom súčasťou stvoreného
chovné, abstraktné chápanie Boha. Bohom a svetom bola zmazaná. Boh bol sveta, je mimo neho, nezávislý od neho, je
Desatoru nejde o abstraktnú, zduchov- v kúsku sveta transparentný a hmatateľný jeho Stvoriteľom a suverénnym vládcom.
nelú predstavu Boha, o nejaký hmlistý a kúsky sveta boli pokladané za božské.
filozofický, teoretický koncept, o „čistý Kvôli tejto svojej túžbe po hmatateľnom Chápanie Boha – Ako vidíme, chápanie
pojem“, o ideu oslobodenú od hmoty. a viditeľnom bohu si ľudia vo všetkých sveta je vlastne úzko spojené s chápaním
Na jeho začiatku sa Boh predstavuje me- dobách vytvárali sochy a obrazy rôznych Boha, čo tvorí ďalšiu dimenziu (rozmer)
nom ako konkrétna osoba, ktorá konkrét- bytostí a vecí a uctievali ich. Na nebi to druhého prikázania.
ne zasahuje do dejín. V plnom znení dru- boli nebeské telesá (slnko, mesiac, hviez- Vytváranie obrazov a sôch božstva nevy-
hého prikázania sa o Bohu nehovorí ab- dy), rôzne astronomické a klimatické úka- plýva z nedostatku zbožnosti, ale naopak
straktne a všeobecne, ale so zaujatím zy a tiež nebešťania ako bohovia, anjeli, z príliš horlivej zbožnosti zameranej ne-
a vášnivo. Je to vášnivý (žiarlivý) Boh, kto- titani a pod. Na zemi boli uctievaní po- správnym smerom. Už na púšti, keď bol
rý trestá, ale ktorý sa aj zmilováva. Celé hanskí bohovia a duchovia v podobe Mojžiš po dosky Desatora, ľud zapochy-
Písmo hovorí o Bohu veľmi názorne studničiek, riek, kameňov, vecí, zvierat, boval a požiadal Árona, aby im vytvoril
a živo. Zákaz spodobovania nechce viesť ľudí a stromov. V podzemných hlbinách hmatateľného boha – zlaté teľa. Na jeho
k predstave Hospodina ako duchovnej vôd si ľudia predstavovali a uctievali rôz- vytvorenie veľa obetovali. Okrem býka
sily v protiklade k všetkému pozemské- ne bájne bytosti alebo zlé diabolské moc- uctievali Izraeliti neskôr aj medeného
mu, ako ducha, ktorý sa drží v aristokra- nosti. hada, ktorého urobil kedysi sám Mojžiš,
tickej vzdialenosti od zmyslového sveta. Spodobovanie všetkých týchto objektov aj drevené stĺpy a kamenné pamätníky
Hospodin je Stvoriteľ. Všetko je Jeho die- za účelom, aby ich človek uctieval a kla- bývalých Božích činov (ašery a maséby).
lo, ku ktorému sa priznáva a ku ktorému ňal sa im, druhé prikázanie zakazu je: Aj v niektorých kresťanských cirkvách sa
sa skláňa. Človek by Ho nepoznal, keby „Neurobíš si vyrezávanú modlu, ani po- rozmohlo uctievanie rôznych predmetov
sa mu Boh nezjavil aj zreteľným zmyslo- dobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na (sôch svätcov, relikvií, krížov, obrazov),
vým spôsobom (oblakový a ohnivý stĺp, zemi dolu, alebo čo je vo vode pod ze- a to najmä u tých, ktoré nemajú vyčlene-
truhla zmluvy, vtelenie v Pánovi Ježišovi mou, nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť!“ né druhé prikázanie ako zvláštne priká-
Kristovi). V tomto texte teda nie je vyslo- Druhé prikázanie nie je teda len vyjadre- zanie. Pri týchto uctievaniach predmetov
vený zákaz názornej, konkretizujúcej reči ním nejakej odlišnosti vo forme nábožen- často nájdeme aj snahy o manipuláciu
a predstavy o Bohu. Nie je to všeobecná stva, vo forme uctievania božstva. V jeho s Bohom.
5 5