Page 6 - Časopis Rozsievač 3/2019
P. 6

Téma






         Kde je hranica medzi zobrazením nejakej   doby a ľudia uctievajú moderným spôso-  je bytostne zainteresovaný na údele člo-
         udalosti z Písma alebo pripomenutím   bom ich obrazy.                  veka, kto človeka vášnivo, žiarlivo miluje.
         Božieho činu a porušovaním druhého   Aj v našich vzťahoch si my sami robíme   To sa veľmi líši od predstavy, akú mala
         prikázania?                         obraz o ľuďoch okolo seba, už vieme,   o Bohu grécka antika, ako o dokonalom,
         (Môžeme mať obrazy a sochy, ak nám   čo sú zač, máme svoju predstavu, pred-  nepohnuteľnom bytí bez vášní, ktorého
         pripomínajú Božie spasiteľné skutky, ak   sudok, disponujeme nimi. Reálny človek   sa údel druhých bytostí nedotýka a ani
         nám nedovolia zabudnúť  na niektorú   často veľmi ťažko naruší obraz, ktorý   sa ho nemôže dotknúť. Biblického Boha
         udalosť z dejín spásy, ale nesmieme sa   máme o ňom vytvorený (napr. ak máme   sa údel Jeho stvorenia týka, nie je mu
         k samotnému predmetu správať s neja-  názor, že Rómovia sú zlodeji, poctivý   ľahostajný.
         kou neobyčajnou úctou).             Róm si ťažko nájde k nám cestu, lebo   Z tejto Božej charakteristiky potom logic-
         Väčším nebezpečenstvom než hmotné   už ho máme zaškatuľkovaného). Takéto   ky vyplýva výstraha, ktorá nasleduje. Boh
         obrazy a sochy sú pre nás, vyrastajúcich   obrazy uzatvárajú ľuďom cestu k sebe   trestá vinu otcov na synoch do tretieho
         a žijúcich v protestantskej evanjelikálnej   navzájom, zužujú slobodu medzi ľuďmi,   a štvrtého pokolenia. Boží hnev postihne
         tradícii, nehmotné falošné obrazy Boha   rovnako ako fetišizované teologické   tých, ktorí Boha nenávidia, teda konajú
         a teologické konštrukcie, ktoré si vytvára-  obrazy Boha deformujú v našich očiach   vedome a odhodlane proti Nemu.
         me vo svojej mysli. Boh je vždy väčší než   Jeho slobodu.              To poukazuje na  veľkú zodpovednosť,
         akákoľvek naša nádherná a prepracovaná   Konkretizácia Boha            ktorú my ľudia máme. Činy našich pred-
         úvaha, učenie a názor o Ňom.        To, že nám druhé prikázanie zakazuje   kov majú svoje dôsledky pre nás dnes
         Ktoré nehmotné obrazy Boha sú pre nás   robiť si obrazy božstiev aj Boha samot-  a naše činy, a najmä zločiny majú násled-
         nebezpečné?                         ného a uctievať ich, však neznamená, že   ky pre život budúcich generácií. (Jasný
         (Jednostranné obrazy Boha, zdôrazňu-  si vôbec nemôžeme Boha konkretizovať.   príklad toho je ekologická kríza.)
         júce len jednu alebo len niektoré z Jeho   Boh nie je konkrétny tak, ako si to pred-  Nesieme zodpovednosť pred Bohom aj
         vlastností – napr. Boh je láska – môže   stavovali susedia Izraela a predstavujú si   pred budúcimi generáciami ako jednotliv-
         viesť k benevolencii, liberalizmu, alebo   aj dnes mnohí ľudia. Nie je hmatateľný   ci, rodiny, národy, ako ľudstvo.
         ak zdôrazňujeme, že Boh je spravodlivý,   v „posvätných predmetoch“. V biblickom   Posledným cieľom prikázania však nie je
         môže to viesť k zákonníctvu. My sme si   zmysle je Boh postihnuteľný len vtedy,   nás zdeptať, ale povzbudiť.
         vytvorili z Boha dobráka, ktorý všetko   keď sa slobodne dáva vo svojej láske,   Aj v tejto výstrahe môžeme vidieť Božiu
         prehliadne, veď je láska, a pritom práve   vo svojom súde a vo svojej zvrchovanej   milosť. Čísla tu nie sú rovnaké medzi sú-
         v dnešnom prikázaní sa predstavuje aj   milosti.                       dom a milosťou, ale naznačujú zreteľnú
         ako Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosť   Jedinečne sa Pán Boh konkretizoval   nerovnováhu štyroch ku tisícom v pro-
         otcov na synoch. Modlou sa nám môže   v osobe Pána Ježiša Krista. V príbehu   spech Božieho milosrdenstva.
         stať náš kostol, spevník, zbor, poriadok   Jeho vtelenia, v Jeho vstupe do všedného   Kým Božiemu hnevu môžeme vidieť ko-
         zhromaždení, naše náboženstvo.)     ľudského sveta, v Jeho živote a utrpení   niec, Božie milosrdenstvo je nekonečné.
         Zvrchovaného Boha nevlastní žiadna   a v Jeho slovách môžeme vidieť pravý   Srdce žiarlivo milujúceho Hospodina ne-
         cirkev, žiadna inštitúcia, žiadna teológia,   obraz pravého Boha. Iný obraz už nepo-  bije pre chladné právnické odsúdenie, ale
         žiadny smer, hnutie, človek, aj keď sa   trebujeme. Jediný legitímny „obraz Boží“   pre spásu, pre znovuzískanie slobody.
         niektorí ľudia, niektoré cirkvi a smery tak   sa má hľadať v Pánovi Ježišovi.  Dôraz je tu práve na konci, na „tisícoch“.
         tvária. Neexistujú žiadne spoľahlivé pro-  V Kristovi poznávame Boha, aký je.   My ľudia sme si však pohotovo, aj na
         striedky, ako Bohom manipulovať a Ním   Poznávame, ako zmýšľa a ako milos-  základe týchto slov o „žiarlivom“ Bohu,
         disponovať. Zjavuje sa človeku, len keď   tivo s nami koná, nie však, ako vyzerá.   vymysleli obraz Boha pomsty a prenášali
         sám chce, a zostáva i pri tom Bohom   Zobraziť sa dá len Kristova ľudská, nikdy   na Neho svoju ľudskú žiarlivosť. Tým sme
         skrytým.                            nie božská stránka. Pán Boh aj v Kristu   však opäť a najhorším možným spôso-
                                             zostáva úplne iný, než ako by si Ho člo-  bom vytvárali obraz Boha, ktorý tvár živé-
         Chápanie človeka – Zákaz obrazov a ich   vek predstavil.               ho Boha len zakrýva.
         uctievania je rozhodujúci aj vo vzťahu   Ebeling (teológ) zhrnul druhé prikáza-  Ktoré nami vytvorené obrazy Boha nám
         k iným ľuďom.                       nie veľmi výstižne: „Najhoršou formou   prekrývajú obraz toho pravého?
         Aj človek totiž patrí do množiny objektov   modloslužby je zbožštenie človeka.   Druhé prikázanie vydáva človeka na mi-
         na zemi, ktorých obraz si nemáme uctie-  Najčistejšou bohoslužbou je veriť, že Boh   losť a nemilosť Bohu.
         vať. Existuje vytváranie obrazov, ktorého  je prítomný v blížnom, brať ho vážne ako   Človek si nemôže Boha nijako pridržať,
         sa my ľudia dopúšťame voči svojim blíž-  obraz Boží, ako Božieho zástupcu a na   záleží len a len na Bohu, ako a kedy a či
         nym. Vytvárame si ich obraz, pokúšame   ňom konkretizovať úctu, lásku a dôveru,   vôbec sa k človeku prizná.
         sa ich „zachytiť“, „uchopiť“ pre seba    ktorú sme povinní vzdávať Bohu.  Ale tento Boh je milosrdný a miluje všet-
         a pre nich definovať, čo vlastne sú. Nie   Božie milosrdenstvo a hnev  kých, ktorí Ho milujú.
         je to možné odmietnuť všeobecne, lebo   Druhé prikázanie je po štvrtom najdlhšie       Spracoval: Ján Szőllős
         je prirodzené, že si vytvárame predstavy   v Desatore, lebo je k nemu pripojené
         o sebe a o druhých ľuďoch. Zlé je to až   zdôvodnenie a výstraha: „Lebo ja som   Použitá literatúra:
         vtedy, keď sa im „klaniame a uctievame   Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý
         ich“, keď ľudí podrobujeme svojim kon-  trestám neprávosť otcov na synoch, do   Bándy, J. (1999). Dekalóg. Bratislava (vlastný náklad).
                                                                                Bándy, J. a kol. (2001). Dekalóg na prahu 21. storočia.
         ceptom a manipulujeme nimi pre svoje   tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí   Bratislava (EBF UK)
         zámery. Je to napríklad hrozivý každo-  ma nenávidia, a preukazujem milosť tisí-  Dialog nebe se zemí. (bez identifikačných údajov)
         denný tlak reklamy s jej zvodnými ob-  com, ktorí ma milujú a zachovávajú moje   Lochman, J.M. (1994). Desatero. Směrovky ke svo-
         razmi, ktoré sa nám snažia vnútiť nejaký   prikázania.“                bodě. Praha (Kalich)
         žiaduci obraz o človeku, o nás samých.   Boh sa nám  v závere tohto prikázania   kol.(1991). Slovník biblické teologie. Rím (Velehrad -
         Do tejto kapitoly patrí aj vytváranie ob-  predstavuje ako „horliaci“, „vášnivý“,   křesťanská akademie)
         razov tzv. mediálnych celebrít z rôznych   „žiarlivý“ Boh. Žiarlivý tu však neznamená   kol. (1996). Nový biblický slovník. Praha (Návrat
         reality show a iných show, ktoré potom   ľudskú žiarlivosť v negatívnom zmysle.   domů)
                                                                                Novotný A. (1956). Biblický slovník. Praha (Kalich)
         ľudia nejaký čas uctievajú. Herci, speváci,   Všetky tieto preklady originálneho výrazu   Výklady ke starému zákonu. I. časť Zákon. Česká
         športovci sa stávajú modlami modernej   nám predstavujú Boha ako niekoho, kto   biblická společnost, Praha 1991
          6 6
   1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11