Page 8 - Časopis Rozsievač 3/2019
P. 8

Misia na Slovensku




          Revúcke svedectvá




         V mojom živote nebolo nikdy obdobie,   ma nebaví, z ľútosti mi povedala, že to mô-  Laci Gunár
         kedy by v ňom nefiguroval Boh.      žeme znovu skúsiť. Sonička to urobila aj
         Neviem si preto predstaviť, aké to je –   preto, lebo jej sestra povedala, že možno
         nepoznať Boha od malička, nemyslieť na   to tak Boh chce. Toto všetko sa udialo pred
         to, že tu niekde je, a nemať odpoveď na   letom. V lete sa konal na Zdychave mládež-
         otázku, či patrím Ježišovi. Je niečo úplne   nícky tábor a Sonička tam išla. Prvý večer
         iné byť na druhej strane, nepoznať Boha   na tábore mi volala, či by som nechcel prísť
         od malička, nebrať Ho do úvahy pre svoj   aj ja. Nechcel som, pretože som vedel, že
         život, a predsa Ho nakoniec nájsť a akoby    to je kresťanský tábor. Niečo ma tam však
         zázrakom spoznávať a meniť sa na kresťa-  volalo. Nakoniec som sa rozhodol, že pôj-
         na. Som za nich vďačná, som vďačná, že si   dem. Toto rozhodnutie zmenilo celé sme-
         ich Ježiš našiel.                   rovanie môjho života. Uveril som tam, že
                                             Boh existuje, pochopil som, že ľudia by sa   Volám sa Laci. Pochádzam z Revúcej, mám
         Jakub Tamáš                         toľko nenamáhali, ak by to nebola pravda,   17 rokov a chcel by som vám povedať nie-
                                             videl som, že tí ľudia majú niečo viac, videl   čo o sebe a o tom, ako sa mení môj život.
                                             som, že tam nebol stres a že  mali medzi   Odkedy sa ma Boh dotkol na tábore, ktorý
                                             sebou lásku jeden k druhému.       sa konal v auguste na Muránskej Zdycha-
                                             Na témy, ktoré každý večer robil Richard N.,   ve, tak sa môj život a životný štýl mení k
                                             som sa každý deň tešil viac a viac a všetko   lepšiemu. Veľmi ma dojalo, keď ma jeden
                                             sa mi tam extrémne páčilo. Odišiel som   z vedúcich zastavil, prehovoril mi do duše
                                             z tábora tak, že verím v Boha, a bol som   a chcel sa za mňa modliť. Odvtedy som si
                                             šťastný. Asi tri mesiace po tábore som zažil   uvedomil, že treba začať počúvať. Začal
                                             Boží dotyk, bolo to niečo také intenzívne   som byť citlivý na svoje hriechy a hriešne
                                             a úžasné, že sa to nedá opísať slovami.   zvyky, začal som si uvedomovať svoje činy,
                                             Stalo sa to, keď som hovoril kamarátovi   ktoré som si neuvedomoval, a začal som
                                             o Bohu. Ľutujem, že som sa toho nechytil   konať iba dobré skutky. Čím viac času pre-
                                             a po čase som na to zabudol. Teraz viem,   šlo od tábora, tým viac som si uvedomoval,
                                             že ten pocit by som chcel cítiť každý deň.   že Boh mi chce dať novú šancu na život
                                             O pol roka (bolo to na jar) som vážne   v Božom svetle. Najviac ma posúvajú moji
                                             ochorel, poškodil si koleno a doteraz ešte   kresťanskí priatelia, v ktorých mám vzor
                                             nie som zdravý. Veľmi som sa na Boha hne-  a náhradných rodičov. Som vďačný za všet-
                                             val, vyčítal Mu, že to dovolil. Odvrátil som   ko, čo sa stalo v mojom živote od augusta,
         Mám 16 rokov. Pochádzam z Revúcej a tu   sa od Neho. Prišlo leto a rozhodol som   a mojou túžbou je viac poznať Ježiša Krista.
         aj bývam. Chodím na gymnázium a hrávam   sa ísť opäť na zdychavský tábor, tentokrát,
         aktívne futbal. Keď som mal 14 rokov, spoz-  aby som sa priblížil k Bohu. Pár večerov   Sonička Bodnárová
         nal som Soničku Bodnárovú. Zaľúbil som   som preplakal celé témy a jeden večer som
         sa do nej a trvá to dodnes. Ako prvá mi za-  sa išiel prejsť s Richardom N. Rozprávali   Vždy som vedela a ve-
         čala rozprávať o Bohu a Ježišovi. Ako malý   sme sa asi päť hodín do rána do tretej, až   rila, že nie je náhoda,
         som bol pokrstený, ale moji rodičia mi   sa ma spýtal, či by som nechcel odovzdať   že sme tu. Všetko oko-
         o Bohu nikdy nič nepovedali. Na Vianoce   svoj život Bohu. Nerozumel som, čo mi   lo mi pripadá také do-
         sme do kostola chodili, ale vôbec sa mi   vraví, nikdy predtým som o niečom takom   konalé. Vesmír, Zem,
         tam nepáčilo,                                           nepočul, ale   stromy, rastliny, doko-
         okrem organu                                            nakoniec som   nalé systémy, kolobeh
         som nič nepo-   „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho   to urobil. Mal   vody a samozrejme
         čul a slovám                                            som očakáva-   človek a jeho organiz-
         farárky som      jednorodeného Syna dal, aby nikto,     nie, že budem   mus. Ak obyčajná kni-
         nerozumel.           kto verí v neho, nezahynul,        prežívať nejaký   ha alebo stroj musí
         Môj starký bol                                          úžasný pocit,   mať svojho spisovateľa
         veriaci a chodil   ale mal večný život“ (Ján 3, 16).    ale necítil som   alebo tvorcu, o čo viac
         do kostola.                                             nič veľké. Začal   to platí pri zložitejších
         Snažil sa nám,                                          som chápať, že   veciach vo vesmíre.
         keď bola príležitosť, niečo o Bohu povedať,   iba Boh nás môže urobiť naozaj šťastnými.   Vždy som verila, že vesmír musí mať svojho
         ale nepočúvali sme. Kresťanstvu som sa   Odvtedy ma Richard N. vedie cestou viery   Umelca.
         smial a nikdy som sa o tom s nikým neroz-  a učí ma, ako slúžiť Bohu.   Ale kto to je? Odpoveď na túto otázku
         prával. Po čase sme sa so Soničkou rozišli.   Preto som teraz v zime pomáhal organizo-  som našla na mládežníckom tábore na Mu-
         Rozhodol som sa, že spravím čokoľvek, aby  vať tábor aj ja a bolo to super.  ránskej Zdychave, keď som oslávila svoje
         som ju získal späť. Raz, keď sme boli vonku,   Často som spadol, zabudol, nechcelo sa mi  šestnáste narodeniny. Na tábore sme sa
         mi povedala, že nechce chodiť s niekým,  ísť k Bohu, ale vždy som našiel cestu späť.   rozprávali o tom, aký vplyv na naše životy
         kto neverí tomu, čomu ona.          Myslím si, že nie sme dokonalí, sme iba   majú naši priatelia. Počula som aj o slovách
         Vtedy som sa začal o kresťanstvo zaujímať,   obyčajní hriešnici, ktorí potrebujú Božiu   Ježiša Krista a bola som Ním oslovená.
         veľa sa jej pýtať, ale bolo to iba kvôli tomu,   milosť každý deň. Neviem ešte o Bohu veľa,   Uvedomila som si, že keď mi Boh ponúka
         aby som ju získal späť. Mesiac potom, čo   veľa vecí ešte nepoznám, ešte som toho   priateľstvo, nie je to preto,  že by ma po-
         sme sa rozišli, som mal venček.     veľa nezažil, ale viem, že chcem a potrebu-  treboval, ale preto, lebo Ho potrebujem ja.
         Keď Sonička videla, že som smutný a nič   jem Boha vo svojom živote.   Vtedy som sa rozhodla odovzdať svoj život
          8
   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13