Page 2 - Časopis Rozsievač 1/2020

Reportáž

Na Božiu slávu, pre blaho ľudí

V nedeľu 6. októbra 2019 sa o siedmej ráno pohol autobus
z bratislavských Palisád do Viedne. Cieľom cesty spevokolu prvé-
ho bratislavského cirkevného zboru BJB, s dirigentom Slávom
Kráľom, kazateľom Dannym Jonesom a niekoľkými ďalšími „ne-
spevákmi“ bola návšteva baptistického zboru na ulici Mollard-
gasse, ktorý si pripomínal 150. výročie založenia.
Prečo sme navštívili práve tento zbor? Pretože v tomto zbore
pred vyše 130 rokmi pôsobil Johann Rotmayer, ktorý založil mi-
sijnú prácu v Prešporku. Baptistický cirkevný zbor na Mollard-
gasse je teda naším materským zborom. Spevokol poslúžil nie-
koľkými piesňami a kazateľ Danny Jones Božím slovom. Kurióz-
ne bolo, že po slovensky hovoriaceho Američana do nemčiny
prekladal Slovák Juraj Synak, žijúci v Rakúsku.
Popoludní sme si vypočuli prednášku o 150-ročnej histórii zbo-
rovej práce a navštívili sme miesto, na ktorom bol 10. marca
1528 verejne upálený Baltazár Hubmaier, horlivý anabaptistický
kazateľ a spisovateľ. Po dvoch rokoch pôsobenia na Morave,
kde len za jeden rok bolo na vyznanie viery pokrstených oko-
lo šesťtisíc dospelých, ho na príkaz cisára previezli do Viedne,
kde bol mučený, no svoju vieru neodvolal.
O tri dni po jeho upálení utopili jeho manželku v Dunaji.
Baltazár Hubmaier položil základ, na ktorom po vyše tristo
rokoch od jeho smrti vznikol aj baptistický zbor vo Viedni.
Zbor na Mollardgasse je živý, otvorený zbor s mnohými akti-
vitami zameranými na miestnu komunitu. Úzko spolupracuje
so samosprávou. Má rozvinutú prácu s bezdomovcami,
v priestoroch zboru sa v nedeľu stretávajú aj veriaci iných ná-
rodností – rusky hovoriaci o tretej a perzsky hovoriaci o pia-
tej popoludní.

Na záver niekoľko myšlienok z kázne Dannyho Jonesa:
Veľmi sa tešíme, že dnes spolu s vami môžeme oslavovať obrovské
Božie dielo. Nikdy nie je samozrejmé, že vznikne zbor, ktorý pre-
žije stopäťdesiat rokov. Rovnako nie je samozrejmé, že ten zbor
o dvadsať rokov po vzniku založí ďalší zbor a ten zbor žije stotri- ukrytá v tom, či budeme aj my dobrými správcami. Počas týchto dní
dsať rokov. Ale my všetci sme tu dnes ako svedkovia toho na Božiu vďakyvzdania a spomienkových chvíľ je správny čas nad tým poroz-
slávu. Vďaka Bohu za jeho vernosť, lebo je dobrý a starostlivý. „Som mýšľať. ...Sme nesmierne bohatí. „Ako by nám ten, ktorý neušetril
presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním
až do dňa Krista Ježiša“ (Flp 1, 6). Pán Ježiš ešte neprišiel, a tak všetko?“ (Rim 8, 32) Je ešte stále čo robiť, čo dávať.
máme stále čo robiť. Naši otcovia boli verní a obetaví, a dodnes Veľa ľudí vo Viedni aj v Bratislave zatiaľ nebolo dotknutých Božou
z toho čerpáme. Ale čo povedia o nás naši potomkovia? Sme aj my láskou. Máme pred sebou ďalšiu 150-ročnú víziu. Z lásky sme dosta-
verní správcovia toho, čo nám bolo zverené? Odovzdáme nasle- li, z radostnej lásky dávajme ďalej.
dujúcej generácii to, čo naši otcovia odovzdali nám? Odpoveď je Hana Matusho

2