Page 16 - Časopis Rozsievač 5/2020

Úvahy pre dnešok

Pre nič nebuďte ustarostení

Neviem, či stále platí štatistika, podľa ktorej si štyridsať percent náš- viesť ľudí k jednomyseľnosti. Diktátori zjednocujú ľudí píšťalkou a bi-
ho národa myslí, že dobre nám bolo aj pred „nežnou revolúciou čom. V slobodnej krajine sa zjednocujme trpezlivým hľadaním spo-
v osemdesiatom deviatom“. Diktatúra proletariátu a s ňou hrubé ločného dobra. Čo môžeme v demokracii odovzdať spoločnosti, ak
porušovanie ľudskosti nám až tak nevadilo. to nebudú modlitby za všetkých, v našom prípade za služobníkov
Zvrátené myslenie a povrchné reči nás kresťanov dokážu nepríjem- vo vysokom postavení? Pozerám na seba, s akou ľahkosťou si viem
ne vyrušiť, ba viac, okrádajú nás o pokoj, vyvolávajú v nás nežiaduce vyčleniť čas napr. k sledovaniu televízneho seriálu. Ale čo urobím
emócie. V akej krajine to žijeme, ako len môžu ľudia takto rozmýš- s vážnou výzvou evanjelia? Vyčlením si čas k modlitbám? „Predo-
ľať? Ale čím viac krútime hlavou nad biedou daného stavu a sme pl- všetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovorné
ní ustarostenosti, tým viac sa okrádame o možnosť konať to, pre čo modlitby, vďaky za všetkých ľudí... za všetkých vysokopostavených,
nás Pán Boh v krajine potrebuje. Božia výzva v každom období, aj aby sme mohli žiť nerušeným a pokojným životom...“ Každý deň sa
dnes znie: „ Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou modlime za tých, ktorí sú vo svojom postavení možno viac atakova-
predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách“ ní zvodmi bohatstva, túžbou po sláve, aj trvalým pokušením sebec-
(Flp 4, 6). ky zneužívať moc. Modlitba sa má stať našou každodennou zodpo-
Ak sa necháme vyrušiť a rozrušene pretriasame ťažké otázky, ani ne- vednosťou.
zbadáme, že sme sa ocitli medzi ľuďmi, ktorí síce slobodu berú, ale Modlitby presahujú všetky kultúrne rozdiely medzi ľuďmi. Jedno-
výzvy slobody – zodpovednosť, prácu, trvalú službu – prehliadajú duchý človek sa môže a má modliť za vysokopostaveného. Každý
a vôbec nepotrebujú. My kresťania vieme, ako sa k zodpovednosti z nás môže modlitbou viery zodpovedne sledovať vývoj v krajine
v Kristovej slobode postavil apoštol Pavol: „Nie že by som to všetko a prosiť o spravodlivé riadenie spoločnosti. Bolo by veľkým zlom
bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pre- nechať sa popliesť rozšíreným bludom, že všetci kradnú a všetci
tože si ma získal aj Kristus Ježiš“ (Flp 3, 12). Sloboda kresťanov vedie klamú. Nie!! Taká je výhovorka zlodejov. Evanjelium oslobodzuje
vždy k službe a ku konkrétnym činom. Čin, práca a služba lásky. Platí nielen od krádeže, ale od každého obohacovania sa na úkor blíž-
to v duchovnej oblasti, ale aj v rovine spoločenského života v našej nych (dávajte a bude vám dané). A ďalej, či sme sa nepresvedčili,
krajine. Pracujte, slúžte si vzájomne skutkami lásky. Božia láska (aga- akým skvelým príbehom života je hovoriť si pravdu v láske? Byť voči
pé) je obetavosť. Len Božia láska tvorivo – obeťou – obnovuje ľud- sebe úprimní a pravdiví vôbec nie je naivné.
skú rodinu. Konečne, nechcime len rozcítene spievať v piesni, že modlitba je
Na inom mieste apoštol hovorí: „Predovšetkým teda napomínam, mocná. Naopak, vždy, aj vtedy, keď sa cítime slabí, overujme si moc
aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všet- modlitby, prosme a ďakujme. Dôverujme, opierajme sa o Božie za-
kých ľudí.“ Často apoštolovu jasnú výzvu zľahčujeme. Modlitba? Čo sľúbenie: „Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď
zmôže moja modlitba medzi rozhádanými, straníckymi zoskupenia- nevieme ani to, za čo
mi? A pričasto sa potom vzájomne trápime vetami: Keby už koneč- sa máme modliť.
ne prišla chvíľa, aby zdravé demokratické jadro našlo spoločnú reč Ale sám Duch sa za
a zjednotilo sa... Potom však spomalíme a rozhliadneme sa po ma- nás prihovára nevy-
lých spoločenstvách našich cirkevných zborov, ba ideme ešte hlbšie, sloviteľnými vzdych-
spomenieme si na výzvy apoštolov, keď sa cirkev rodila. Koľko trpez- mi“ (R 8, 26).
livej práce a Božieho milosrdenstva bolo treba zažiť a opakovane J. S.

Duchovná výzbroj (Ef 6, 16 – 18)

(Dokončenie) ho úsilia. Povyšujeme sa a tvárime, akoby de Božím slovom zraňovať a ubližovať. Ur-
Štít viery! Je viac ako len všeobecné kre- spasenie bolo naším produktom, akoby sme čite neliečime ani nepovzbudíme Slovom,
sťanské vierovyznanie. Viera je darom a ta- boli za svoje dobré skutky privilegovaní. ak denne neprežívame ozdravný účinok
jomstvom osobného povolania a života Prilba spasenia na mojej hlave je mojím Božieho slova na sebe. Meč Božieho slova
s Bohom. Štít viery je záchranou, úkrytom vlastníctvom. Spasenie je moja myšlienka, je totiž dvojsečný. Otázka Pána: „Ako to,
pred ohnivými šípmi nepriateľa, ktoré sú na- môj postoj, môj skutok! Čo mi prekáža pri- že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno
mierené proti osobnému vzťahu s Bohom. vlastniť si aj jeho zrod? Avšak celou Bibliou vo svojom oku nebadáš?“ zostáva v každej
Niekedy je potrebné z hĺbky svojho vnútra sa nesie chválospev a plesanie... „Boh je na- chvíli aktuálnou. Lebo napr. považovať iné-
doslova zvolať: Verím, Pane, pomôž mojej ša spása. Séla!“ (Ž 68, 20). „...budem očaká- ho za hodnejšieho ako seba sa nám nedarí,
nevere. Náš Boh nepohŕda malou vierou. vať na Boha svojho spasenia, plesať v Bohu je to neprirodzené. Veď už od prvej triedy
Nezbadali sme ešte, že sme to my, ktorí sa svojho spasenia“ (Hab 3,18). „Milosťou ste základnej školy bol za hodnejšieho uznaný
v malej, slabnúcej viere vzdávame? Nehľa- spasení skrze vieru... nie sami zo seba..., nie zo múdry, usilovný a lepší žiak.
dáme východisko u Pána. Zachováme sa skutkov, aby sa nikto nechválil“ (Ef 2, 8; 9). Či v cirkvi máme zavrhnúť múdrosť a usilov-
zbabelo, ako by sme vieru nemali. A poku- Meč ducha je útočná zbraň – zvádza nás nosť? Biblia nie je proti múdrosti, ani proti
šiteľ ohnivými šípmi znehodnocuje náš to k názoru, že ostrie meča urobí poriadok zveľaďovaniu talentov. Každý človek, či už
vzťah s Pánom. Vždy je potrebné obnoviť v ľudskej rodine. Šermovaním likvidujeme dostal dve alebo päť hrivien, ich má pocti-
účinkovanie viery, niekedy aj veľmi malej vie- všetky ostne a nezdary vyrobené hriechom. vým prístupom rozmnožiť, nie zakopať, ako
ry. Každé napomenutie k úcte, trpezlivosti Meč Božieho slova má skutočne silu umlčať to urobil človek s jednou hrivnou.
a vzájomnej láske zároveň buduje a oživuje a vyradiť z akcie, no cieľom nie sú primárne Evanjelium nás na mnohých miestach učí,
osobnú vieru: „Ale vy, milovaní, vzdelávajte naši blížni, ale otec lži, pokušiteľ, ktorý na že v duchovnej rovine je doslova nemožné
sa (budujte sa) vo svojej najsvätejšej viere hriech naviedol. zastaviť sa pri sebaúcte. Áno, podobne je
a modlite sa v Duchu Svätom“ (Júd 1, 20). Meč slova Božieho v rukách kresťana, ktorý to s láskou. Pán Ježiš prikázanie lásky otvára
Prilba spasenia! Neviem, čím to je, čo to vo je zaťažený napr. márnivou ctižiadosťou, do nekonečnej šírky, keď povie: „Milovať
vnútri zaškrípe a pomýli nás, keď si dar spásy neukojeným pocitom nadradenosti alebo budeš svojho blížneho ako seba samého.“
vybájime, akoby spasenie bolo dielom náš- nekontrolovanou gurážou hašterivosti, bu- Prečo často rušíme veľký príbeh lásky na-
16