Page 25 - rybka 2020-5 V3

Slovenčina prevažne vážne

v húští niečo zašušťalo. Od ľaku som podskočila. Zľakla som sa, že to je diviak, ale mama ma upokojila,
že to je pravdepodobne iba srnka. Ale nebola. Chvíľu sme len hľadeli na húštie a čakali, čo sa stane.
Onedlho z húštia vybehol malý labrador. Bol celý špinavý a vyzeral byť hladný. Ale to mi nevadilo. Bol
krásny. Samozrejme, že som si ho musela vziať domov, keďže milujem psy. A na môj údiv mi to ro-
dičia dovolili. Po ceste domov sme sa ešte zastavili na zmrzline a kúpili sme môjmu šteniatku všetko,
čo potrebuje.
Tento výlet nám vyšiel úžasne. Celý deň bolo krásne a pohľad na Hájske vodopády bol
nenahraditeľný. A navyše som dostala svojho vysnívaného psíka.

Kristína Hrotková, V.A
Výlet

(rozprávanie)

Keď som vstala, povedala som si, že konečne je sviatok a nemáme školu. Pravda je
ale taká, že už nejaký ten čas sme doma a máme online hodiny kvôli aktuálnej situácii. Dnes bol
nádherný slnečný deň a nechcela som ho len tak premrhať pri televízii. Rýchlo som bežala dolu
po schodoch a spýtala som sa mamy, či by sme nešli niekam na výlet. Mama súhlasila. Ocko navrhol,
že by sme mohli ísť niekam na túru, ideálne na dlhú, aby nám užitočne uplynul čas v karanténe.
Dohodli sme sa, že pôjdeme na kopec Vysoká. Zobrali sme aj môjho psa Rexa, ktorému sa
nechcelo nastúpiť do auta. Zobrala som granulu a hodila ju do kufra. Rex sa za ňou rozbehol a ocko
kufor rýchlo zatvoril.
Prišli sme do lesa, začali sme stúpať vyššie a vyššie. Popritom sme si rozprávali vtipy.
Bolo mi príjemne. Ocko navrhol, či by sme Rexa na chvíľu neodopli z vôdzky. Bola som za, mama
váhala. Napokon sme ju prehovorili, a tak ho pustila. Rex sa potešil, zakrútil chvostom. Asi o de-
sať minút sme počuli šuchot, ale nevyzeralo to nijako zvláštne. Išli sme teda ďalej, nič sa nedialo.
Vtom sa Rex rýchlo rozbehol, až sa za ním prášilo. Srdce sa mi silno rozbúchalo. Mala som o neho
strach. Rodičia ma upokojili, že asi len naháňa srnku. Nebolo mi však všetko jedno. „Čo keď sa nevráti
alebo sa mu niečo stane?“ Myslela som si, že to neprežijem. Všetci sme na neho volali, no márne.
Mama mi ešte povedala, že srnka je rýchlejšia ako Rex a že keď ju nedobehne, tak sa vráti. No ne-
stalo sa tak. Asi po dvoch hodinách hľadania som si spomenula, ako Rex miluje psiu salámu, ale
so sebou sme ju nemali. Ale za to sme mali salámový rožok. Mama ho vybrala z batohu. Začala
som kričať na neho: „ Rex, máš tu salámu!“ V momente, ani neviem odkiaľ, pribehol a ja som mu
s radosťou odovzdala jeho salámovú trofej spolu s objatím. Hore na kopec sa nám už ísť nechcelo,
tak sme sa vrátili dole. Celou cestou som šťastne hladkala Rexa za ušami a on mi za to oblizoval ruku.

25
Časopis Spojenej školy Sv. Františka Assiského Malacky