Page 10 - Časopis Rozsievač 12/2021
P. 10

Baptisti pri zakladaní obce Miloslavov /...dokončenie




         Pamätajte na svojich vodcov a nasledujte ich vieru



         Dočítali sme sa, že zakladatelia obce boli predo-  kazateľa, ktorý býval v Miloslavove od októb-  do Miloslavova, ale bez Jána, lebo on ešte
         všetkým veriaci reemigranti z rôznych kútov Eu-  ra 1927. Slúžil v zbore v spolupráci s bratom   rok zostal študovať v Budapešti.
         rópy. O ich duchovné potreby sa starali teologic-  Vaculíkom.            V roku 1925 sa aj on presťahoval do Milo-
         ky vzdelaní kazatelia, ale aj obdarovaní laickí                          slavova a ešte v tom roku odišiel na jeden
         pracovníci, ktorí slúžili slovom v zbore i na stani-  MICHAL MARKO       rok na seminárne štúdium do Prahy.
         ciach zboru. Boli súčasťou života obce a každý   Kazateľ Marko sa        Po štúdiách však nebolo v žiadnom zbore
         z nich zanechal na duchovnom poli nezmazateľ-  venoval tejto služ-       voľné kazateľské miesto, a tak slúžil ako
         nú stopu. S úctou a láskou na nich spomíname.   be s plným nasa-         pomocný kazateľ v Miloslavove vedľa
         Prečo? Lebo nám hovorili slovo Božie a sme vyzý-  dením. Pôsobil vo      bratov Stanku, Vaculíka, Rotha a Marku.
         vaní, aby sme nasledovali takú vieru (Žid 13, 7).  viacerých zboroch     Oženil sa v roku 1927 s Boženou Máriou,
                                             na Slovensku a naj-                  rodenou Zaťkovou z Vavrišova. Bola mu
         (Vzhľadom na rozsah článku publikujeme z boha-  mä v zboroch             veľkou oporou a známa bola svojou po-
         tého života našich kazateľov iba úryvky z ich pô-  v zahraničí, v Zelowe, Báčskom Petrovci a na  hostinnosťou.
         sobenia v miloslavovskom zbore.)
                                             Ukrajine, odkiaľ neskôr prišli kolonisti do  Mi-  Narodili sa im synovia Ján a Vladimír. V roku
         JURAJ STANKO                        loslavova.                         1930 prijal pozvanie do služby vo Važci,
         Keď sa prisťahoval                  Popri tejto službe bol  niekoľko rokov aj ve-  avšak pobudol tam len rok, lebo mu zomrel
         do Miloslavova spo-                 dúcim redaktorom Rozsievača.       otec a on sa musel ako najstarší postarať
         lu s Jánom Kóšom,                   Počas druhej svetovej vojny zastával funkciu   o mladších súrodencov a o hospodárstvo.
         založili misijnú sta-               predsedu BJB na Slovensku. V Miloslavove   Naďalej vykonával službu kazateľa a zároveň
         nicu, ktorá patrila                 bol kazateľom od roku 1928. Popri tom mu   bol aktívny roľník. Keď kazateľ Marko odišiel
         k brastislavskému                   zbor umožňoval rozvíjať sociálnu a duchov-  na dlhšiu dobu do Mukačeva, zbor si v roku
         zboru. Bratstvo sa                  nú prácu na Podkarpatskej Rusi. V zbore po-  1936 zvolil Jána Kešjara za svojho kazateľa
         schádzalo v jeho                    čas jeho neprítomnosti slúžil brat Vaculík   a v tejto službe zotrval do roku 1962.
         dome a neskôr                       a začínajúci kazateľ Ján Kešjar.   Keď sa ho neskôr pýtali, ako mohol tak dlho
         u Jozefa Hatalu. Po postavení modlitebne sa  Michal Marko od roku 1946 žil na dôchod-  zostať v jednom zbore, skromne odpovedal:
         zbor osamostatnil. Juraj Stanko v ňom slú-  ku v Alžbetinom Dvore.  Naďalej však slúžil   „Možno to bolo preto, že som bol stále tu.“
         žieval ako laický kazateľ. Okrem toho bol aj  ako kazateľ podľa potrieb zboru a cirkvi.   Je pozoruhodné, že mal stále čo povedať.
         literárne činný. Zostal po ňom Rozsievač a   Zomrel v roku 1959 a je pochovaný v Alžbe-  Vykonával kazateľskú službu vo veľmi ťaž-
         mnohé knižočky a traktáty v knižniciach. Za-  tinom Dvore.             kých rokoch.
         nechal nám však aj príklad skromného pra-
         covitého človeka. Jeho organizačné schop-  JÁN KEŠJAR                  VLASTIMIL POSPÍŠIL
         nosti a svedomitosť nezostali bez povšim-  ... bol najdlhšie slúžia-   Od začiatku ho všetci volali Vlas-
         nutia úradov, a preto mu za jeho zásluhy pri   cim kazateľom v Milo-   tík. Bol potomkom českých exu-
         kolonizácii Žitného ostrova ponúkli zadarmo   slavove.                 lantov a pochádzal tiež z oblasti
         jednu kúriu do vlastníctva.         Spolu to bolo 33 rokov,            Volyň z obce Faustynov neďaleko
         On to odmietol s tým, že by ho súkmeňovci   čo je pravdepodobne        poľského Zelowa.
         mohli podozrievať, že to všetko  robil pre   rekord kazateľskej služ-  Svoje zážitky zo života na Volyni
         svoj osobný prospech. Nadšene kázal, sved-  by v jednom zbore.         a príchod do ČSR opísal v knihe
         čil a neúnavne písal, aby odovzdával ľuďom,   Preto sa budeme pod-     Návrat domů.
         čo mu Boh zveril. Jeho celoživotné dielo   robnejšie venovať jeho      Spomína v nej aj zážitok, keď si
         svedčí o tom, že svoje poslanie splnil, a po-  životnému dielu.        ako malý chlapec predstavoval,
         tvrdzujú to aj slová na jeho pomníku: Boh mi   Ján sa narodil roku 1900 v Békešskej Čabe   že bude kazateľom. Raz v lese,
           dal ZRNKO a ja som ho rozsieval.   do rodiny veriacich maloroľníkov, ako naj-  mysliac si, že je sám, postavil sa na vyvýšené
                                             starší zo štyroch detí. Od malička ho rodičia   miesto a kázal vtákom a zvieratkám. Netušil,
                          KAREL VACULÍK      vodili do zboru, navštevoval nedeľnú besied-  že ho istý človek videl a počul a neskôr mu
                          Po štúdiách pôsobil   ku , neskôr mládež. O Bohu už vedel veľa,   povedal: „Bude z teba dobrý kazateľ.“
                          ako kazateľ najskôr   ale svoj život mu odovzdal za zvláštnych   Po mnohých rokoch sa mu táto túžba splni-
                          na Liptove a od roku   okolností, ďaleko od rodiny a zboru.   la. Súhlasil, keď ho po skončení štúdií po-
                          1920 bol kazateľom   Bolo to počas prvej svetovej vojny, keď ležal   žiadali, či by nešiel za kazateľa na dva roky
                          v Bratislave.      v zákope na talianskom fronte a vôkol duneli   na Slovensko. Často spomínal na svoj prvý
                          Keď vznikla v Milosla-  delá. Bola nedeľa a jeho myšlienky sa uberali   zážitok, ako neskoro večer pricestoval do
                          vove stanica bratislav-  k domovu a k zboru. Takto spomína: „Teraz,   dediny. Našiel dom Juraja Stanku, kde mal
                          ského zboru, pravi-  v túto chvíľu sú bratia a sestry v Békéšskej Čabe   bývať. Bol rád, že sa ešte svieti.
                          delne tam dochádzal   v zhromaždení a ja som tu v zákope.“   Zaklopal a vtom svetlo zhaslo. Po opätov-
         na bohoslužby. V roku 1926 sa presťahoval   V tej chvíli prežil zvláštny pokoj. Spomenul si   nom klopaní mu otvorili a dostalo sa mu
         do Miloslavova a tu pôsobil ako kazateľ zbo-  na slová zo Žalmu: „... padne ich po tvojom   vrelého prijatia. Nakoniec namiesto dvoch
         ru až do marca 1930.                boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale   zostal v Miloslavove celých šestnásť rokov.
         Kazateľ Vaculík bol okrem iného vynikajúcim   k tebe sa to nepriblíži.“ Pocítil Božiu prítom-  Na Juraja Stanku si spomínal, že ho nikdy ne-
         organizátorom a spisovateľom. Dlhé roky  nosť. Po návrate domov sa ako 19-ročný dal  videl bez baranice (foto), ktorú v posledných
         bol redaktorom Rozsievača. Pozoruhodná   pokrstiť na vyznanie svojej viery.   rokoch nosil celé dni, či bola zima, či leto...
         bola jeho tolerantnosť k iným            V roku 1921 mu zomrela matka.   Ako mladý kazateľ sa so zápalom pustil do
         náboženským spoločenstvám.               Chcel svoj život zasvätiť Bohu, a pre-  práce. Venoval sa naj-
                                                  to sa v roku 1922 rozhodol pre štú-  mä mládeži a zboro-
         JOZEF ROTH                               dium  teológie na baptistickom semi-  vým staniciam.
         Z historického pohľadu nemôže-           nári v Budapešti. Rodina Kešjarovcov    Okrem kázní hojne na-
         me zabudnúť na tohto českého             na podnet Juraja Stanku prichádza   vštevoval členov zboru.
          10 10
   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15