Page 17 - Časopis Rozsievač 9/2020
P. 17

História a dnešok...






          rostmi. Kdybyste tak mohli dnes navštívit
          dětský domov! Dnes už to ani není dovole-  Bolo to horšie ako dnes?
          no, protože co kdyby náhodou „přeskočila
          jiskra“, nějaké dítě se na vás přilepilo nebo
          vy na něj a chtělo by k vám do rodiny a při  Corona vírus nenecháva nikoho z nás pokoj-
          tom by úřady zjistily, že právě vy nejste   ných. Z masmédií denne s napätím počúvame
          vhodnými pěstouny (adoptivními rodiči),   správy o nových počtoch kontrolovaných, pri-
          nehledě na to, že by tak „zařízení“ a jejich   búdajúcich ochorení, ale aj o počtoch tých,
          zaměstnanci přišli o dalšího „klienta“.   ktorí chorobe podľahli.
          To bychom to tady mohli rovnou zavřít…   Nejeden z nás sa pýta: „Vyrovná sa táto situá-
          „Za našich mladých let“ jsme ještě mohli   cia tomu, čo prežívali naši prarodičia počas 1.
          navštívit dětský domov.            a 2. svetovej vojny a počas španielskej chrípky
          Moje manželka to udělala. Když se tam ob-
          jevila a měla s sebou nějaké naše dítě, vrhly   či moru (nazývaného čierna smrť), ktorý zasia-
                                             hol Európu na začiatku 19. storočia?“
          se na ni děti a s očima plnýma očekávání
          ji zahrnuly otázkou: „Ty jsi maminka?“ Tak   Možno aj ďalšia otázka: „Čo bolo či je horšie
                                             – viditeľný alebo neviditeľný nepriateľ, človek
          si mě vezmi, maminko.“ Na něco takového
          už pak nikdy v životě nezapomenete. Ale   alebo vírus?“
          původně, ještě několik let před tím, jsem já  V redakcii sme sa rozhodli zalistovať v starých časopisoch Rozsievača a ponúknuť vám niekoľ-
          osobně žádné dítě z děcáku nechtěl.   ko čriepkov pre porovnanie.
          A moje manželka moc chtěla. Měl jsem pět  Straty vo Francúzsku - V Bourbonskom paláci minister vojny na dôvernom zasadaní o stra-
          svých dětí a já byl v té době kazatelem.   tách, ktoré Francúzsko utrpelo do 1. marca 1916, podal nasledovné údaje: 800 tisíc mŕtvych;
          Představa, že budeme nově rodiči (i když   1,4 milióna ranených; 300 tisíc stratených, čo znamená zajatých. Francúzi stratili spolu 2 a pol
          bez těhotenství a porodu), pečovat o děti   milióna ľudí. Aj Anglicko počítalo mŕtvych a ranených až do počtu 600 tisíc mužov. Táto sprá-
          až snad do důchodu, to ne, to bylo pro   va ministra vojny mala zraňujúci účinok.                                                             Rozsievač máj 1916
          mne nepřijatelné. Prohlásil jsem: „Chci mít   Španielska občianska vojna – trvá so všetkou krutosťou. Správy z oboch strán si odporujú.
          už také v životě trochu klid,“ což bylo jistě   Kde sa bojuje so lžou, tam je ťažké dozvedieť sa pravdu. Od dôb inkvizície (1481) až po naše
          velmi relativní. (Jinak se v tomto případě ne-  časy  je Španielsko najneznášanlivejšou krajinou  na svete. Po Taliansku má najviac kňazov, no
          jednalo o jakýsi druh „zapovězeného ovoce  celková negramotnosť Španielov je  43 % – na vidieku až do 70 %. Vďaka Bohu, že pred niekoľ-
          ze stromu uprostřed zahrady“, aby muž řekl   kými rokmi sa nám pootvorili  dvierka pre evanjelizačnú prácu. Nezabúdajme v modlitbách na
          ženě: „NE,“ tak jak to měl udělat Adam.)  trpiacich v Španielsku.                                                                                           Rozsievač 11/1936
          K tomu se přidaly ještě naše děti, které byly
          tehdy spojenci maminky: „Tati, kdy vyplníš   Čo stála vojna v Španielsku - Španielsky generál Millan Astray vydal správu o stratách v špa-
          ty papíry?“                        nielskej občianskej vojne. V bojoch padlo 70 tisíc vojakov a 353 tisíc mužov bolo zranených.
          A tak jsem po delší době naléhání mé ženy   V lazaretoch sa liečilo spolu 756 tisíc poranených a chorých vojakov. A tie vdovy a siroty?!
          i dětí, obrátil oči nahoru, abych si nechal   A na tele a majetku ožobráčení ľudia?! „... nepoznali cestu pokoja a v ich očiach niet bázne
          svoje pevné přesvědčení „posvětit“ Nejvyš-  pred Bohom“ (Rm 3, 17 – 18).                                                                        Rozsievač jún-júl 1940
          ším. Ale On mi neřekl: „Ano, jistě, máš prav-
          du.“ Velmi jasně jsem tehdy vnímal, jakoby   Španielska občianska vojna (1936 – 1939) patrí k najkrvavejším, ale aj najneprehľadnejším konflik-
          řekl: „Ty chceš mít klid? Ty, služebník? (viz.   tom 20. storočia.
          Lukáš 17, 7–10). Tolik jsem ti v životě po-  Sprievod mŕtvych - V 1. svetovej vojne prišlo o život 200 000 príslušníkov českého a slovenské-
          žehnal. V manželství, ve vašich dětech, ve   ho národa. Celkovo zahynulo vo vojne 7 miliónov vojakov. Obete chrípky sú trikrát väčšie, lebo
          tvém sboru, domem po rodičích (i když sta-  na túto chorobu zomrelo  20 miliónov ľudí. Ak predpokladáme, že španielska chrípka je dôsled-
          rým). V něm by určitě bylo místo pro jedno   kom vojny, potom celkový počet vojnových obetí je 27 miliónov. Ak by sme sprievod týchto 27
          nechtěné dítě, které nemá lásku a domov.   miliónov ľudí zoradili do štvorstupu tak, že vzdialenosť medzi jednotlivými štvorstupmi by bol
          Vždyť se to ve tvé velké rodině ztratí.“   1m, vytvoril by sa 6750 km dlhý sprievod. Z Prahy až po hranicu Číny je 6200 km. Keby tento
          A tak jsem na své plány a na klid v budouc-  sprievod vyšiel z Číny, tí prví by boli v Prahe, ale poslední ešte v Číne. To je sprievod mŕtvych. Ak
          nu rezignoval. Díky Bohu, místo v mém do-  by sme k nemu pridali ešte invalidov, vdovy a siroty, bol by niekoľkokrát dlhší. Ešte dlhší je však
          mě se našlo a hlavně v mém srdci. A nejen   sprievod mŕtvych vo vinách a hriechoch, sprievod ľudí, ktorí odchádzajú na večnosť nešťastní, le-
          pro jedno dítě. S odstupem času to pova-  bo nepoznali bohatý a nový život v Ježišovi Kristovi. Povinnosťou šťastných je robiť iných šťast-
          žuji za jednu z nejlepších věcí v životě, kte-  nými. Keby bolo na svete 27 miliónov živých kresťanov a každý z nich by priviedol jedného člo-
          rou jsme s manželkou mohli dělat, i když to   veka k Pánovi Ježišovi, skrátil by sa ten sprievod duchovných mŕtvol na svete o 6750 km. Tieto
          bylo moc práce, stresu a všelijakého vypětí.   fakty by mali byť ponukou k usilovnej práci na zvestovaní spásy a záchrany v Kristovi. Buďme
          Také moc dobře vím, že to je především ve-  svedkami slovom aj skutkom! Buďme verní v plnení Božích príkazov! Urobme každý deň niečo
          liký díl práce a nasazení mé manželky.   pre Božie kráľovstvo! Len tak prinesieme požehnanie do všetkých končín sveta.
          A tak jsme si mnohokrát řekli: „Kde by ty                                           Rozsievač december 1919
          děti dnes byly?“                                                                                                                                                    Pripravila E.P.
          Díky, Bože, že jsi je dal do našeho života, do
          naší rodiny.                       To, co dává Bůh, je vždycky lepší než to, o co prosí člověk.
                                 Mirek Jersák   (www.vždysbohem)
                                             Ať přijde cokoliv, Bůh je mocný.
                                             Až se naše dny zakalí a naše noci budou tmavší než tisíce půlnocí, chceme stále myslet na to,
                                             že ve světě je velká jednající síla, která se jmenuje Bůh. Bůh může ukázat cesty vedoucí z bez-
                                             východnosti. Chce proměnit temný zítřek v jasné ráno, nakonec pak v zářivé ráno věčnosti.
                                                                                                                                                                          Martin Luter King
                                             Ježíš je mi vším.
                                             Mou odměnou je Pán, vždyť naději v Něm mám. Není nic už na světě, co víc mi může dát.
                                             I ve zkouškách chválit Tě chci, už nikdy zpět, jsem svobodný. Víc už nic nežádám, víc už nic
                                             nehledám, všechno v Tobě mám.                                                                                 (Část písně)
                                                                                                             17
   12   13   14   15   16   17   18   19   20