Page 20 - Časopis Rozsievač 9/2020
P. 20

TLKOT BOŽIEHO SRDCA

                                                                                 Viera Kolárovská



          Pozri sa na seba mojimi očami.                         Niektorí ľudia sa od teba odvrátili
          Prosím.                                                a s hnusom odišli preč.
          Pri tvojom začiatku sa moje srdce usmievalo,           Iní ťa držali, kým vládali, no nešlo to večne.

          vedel som, že nič lepšie som nemohol vymyslieť         Otvoril si oči.
          ako to, čo som videl.
                                                                 A znova si pochopil, že som nikdy nechcel,
          V ušiach mi zaznel tlkot tvojho srdca.                 aby sme boli oddelení.
          Nádherná melódia. Melódia života.
                                                                 Tvoje vzlyky sa niesli tichom noci a ja som
          Roky šli a ty si sa pobral na miesta,                  čakal, kedy mi dovolíš byť znova s tebou.

          ktoré ti zobrali radosť a nádej v očiach.
          Občas si prišiel so sklonenou hlavou                   Strach. Premohol ťa. Oklamal.
          a očami plných sĺz a túžbou byť so mnou.               Bál si sa môjho hnevu,

                                                                 mojej spravodlivosti,
          Tešil som sa. Mali sme párty. Dal som hudbu            môjho odsúdenia.
          nahlas, nech všetci počujú                             Bál si sa ma ako niekoho cudzieho, ale ja som

          a prídu sa tešiť s nami.
                                                                 ti celý čas pripomínal, že si pre mňa perla,
          A potom prišlo pochmúrne ráno.                         nájdená na dne oceánu.
          Tvoje srdce bolo plné zúfalstva.                       Niekedy si mal pocit, že ma nepotrebuješ.

          Chcel som ti pomôcť, no rozbehol si sa preč.           Život sa písal, ako si chcel.
          Volal som na teba, no ty si si zakryl uši.             No prázdne miesto v tvojom srdci sa nedalo

          A tak som ťa musel nechať ísť.
                                                                 ničím vyplniť.
          Veril som, že sa vrátiš.                               Som tu.
          Neprestal som ťa chrániť.                              Nesiem tvoj kríž.

          Často si na mňa volal, ale celým srdcom si ma          Viem, nie je to záruka,
          odmietal a hneval si sa, že nič neurobím               že prijmeš moju obeť,
          a že som ďaleko.
                                                                 že uveríš mojej túžbe dať ti všetko.
          Stál som pri tebe, no tvoje oči boli zatvorené.
                                                                 Neboj sa padnúť,
          Poslal som ti do cesty ľudí, ktorí ťa milovali         pomôžem ti vstať.

          a chceli ti pomôcť, no nevedel si,                     Neboj sa opustiť prázdno
          čo máš s ich láskou robiť.                             a nahradiť ho mojou realitou.

                                                                 Som tu.
          Kopal si okolo seba, ako dieťa,
          ktoré nedostane, čo chcelo.                            Vždy som tu bol.


             Za fotografie publikované v tomto čísle pekne ďakujeme. Ich autormi sú: Marie Horáčková, Vladimír Malý, Milan Uhrin, Ján Kováčik, Maroš Kohút,
                     Toma Magda, Peter Orvoš, Pavel Makovini.  Foto: ©  kalinichenkod,  © Maksim Shebeko / Adobe Stock a archív redakcie.
                                               Grafické riešenie obálky Lýdia Bodnárová.
          20




   Rozsievač_09_FINAL.indd   2                                                                             7/7/2020   1:19:34 PM
   15   16   17   18   19   20