Page 7 - Časopis Rozsievač 10/2021

Spolok RODINA 1921 – 2021

100 rokov Spolku RODINA

Spolok RODINA bol založený v obci Čeklís neľahkú úlohu: postaviť nákladný sirotinec bez
(dnes Bernolákovo) v roku 1921 bratom akejkoľvek podpory z verejných prostriedkov
Adamom Strapoňom a zborom BJB v Brati- (upravený citát z časopisu „Čisté nábožen-
slave, a to na základe verša zo svätého Písma stvo“). Budova spolku RODINA a jej chovanci
z listu Jakuba 1, 27: „Čisté náboženstvo a ne- Brat A. Strapoň povolával do služby v Čeklísi pred novou budovou v roku 1937.
poškvrnené u Boha a Otca je toto: navšte- pracovníkov z našej, ale aj z iných cirkví.
vovať siroty a vdovy v ich súžení a seba Niektorých z nich spomeňme: Manželia
ostríhať nepoškvrneného od sveta.“ Hrivnáčikovci z Gemera nastúpili do práce
v sirotinci v roku 1928. Brat ako hospodár
Adam Strapoň pochádzal z Pribyliny, jeho a jeho manželka ako kuchárka. Obaja boli
otec Ján bol jedným z prvých baptistov na veľkým prínosom.
Slovensku. Ako mladík odišiel do USA, kde Sestra Mária Miksová v sirotinci pracovala od
sa obrátil, vyštudoval a aj pracoval ako kaza- samého začiatku napriek tomu, že mala svo-
teľ. V roku 1920 sa vrátil do Československa je štyri deti. Mala vzácne porozumenie pre
a o rok neskôr ho povolali do Bratislavy, kde misijnú a sociálnu prácu. Bola všade, kde bo-
misijne pracoval s mládežou. Po 1. svetovej lo treba. Čo vzala do rúk, podarilo sa, lebo
vojne bolo v Bratislave, ale aj v okolitých poznala moc modlitby a príhovoru. Bola ako
obciach vidieť veľa biedy, opustených detí, „matka v Izraeli“ (Sud. 5, 7).
vdov a sirôt. V tom čase o službu pre týchto Počas 2. svetovej vojny ženy z miestneho sme majetok dali spolku „Nový život“, ale táto
ľudí nemal nikto záujem a štátna správa ju zboru rozbehli systematickú službu v šití ustanovizeň gazdovala na cudzom majetku len
nedokázala zabezpečiť. Adam Strapoň sa a plátaní poškodených odevov pre siroty. jeden rok. Po ročnom hospodárení (s veľkým de-
rozhodol stať sa Božím nástrojom v starost- Počas prechodu frontu s. V. Strapoňová, br. ficitom) nám role vrátila. Po tomto utrpení prišli
livosti o tieto deti a zobral si to ako svoju E. Koša s rodinou a br. E. Stupka s rodinou obyvatelia, že vraj chcú role na stavebné po-
celoživotnú úlohu. Neskôr sa začal starať aj prišli s deťmi zo sirotinca na Chvojnicu. zemky. ... 9. októbra 1945 sa vrútili ľudia na
o seniorov. Autom ich odviezol brat P. Pribula ml. Vylo- naše role, gazdu a pomocníka z role vykázali
Finančné prostriedky na vybudovanie miest- žil ich pod Javorcom a odtiaľ išli peši cez vŕ- a pán inžinier Vari z Bratislavy rozmeral 17 k.j.
neho sirotinca so sebestačným hospodáre- šok na Chvojnicu. Boli tam takmer päť me- našich rolí a vykolíkoval na stavebné pozemky
ním získaval spolok z milodarov od ľudí z ce- siacov, počas ktorých zažili aj ťažké časy. pre potrebných. Celý článok sa končí biblic-
lého Československa a USA. Z vyzbieraných Sestra Strapoňová počula, ako prišli vojaci kým citátom: „Sirote ani vdove nečiňte krivdy“
milodarov sa na jar v r. 1924 začalo stavať hlásiť veliteľovi, že skupina partizánov zabila (Jer 22, 3).
a v jeseni toho istého roku bola už stavba nemeckého vojaka. Veliteľ dal rozkaz vypáliť V rokoch 1946 – 49 sa vedúcou sirotinca
dokončená. Hneď aj prijali prvých osem sirôt. celú dedinu. Sestra nabrala odvahu a išla ho stala sestra Mária Selody. Už predtým pra-
Neskôr postavili aj základné hospodárske poprosiť, aby to neurobil, lebo miestni obča- covala v sirotinci v Neresnici. Na krátky čas
budovy. K dosiahnutiu sebestačnosti sa za- nia sú nevinní. Veliteľ to uznal a rozkaz od- odišla do Ameriky, ale potom sa znova vráti-
kúpilo 40 ha ornej pôdy a 20 ha lesov, na volal. Vo svojej spomienke na túto udalosť la do Európy, konkrétne do Bernolákova do
ktorých spoločne hospodárili. Sirotinec mal boli Chvojničania dlho vďační s. Strapoňovej, sirotinca RODINA. Počas jej pôsobenia bol
kone, kravy, prasatá, sliepky, kačky, králiky ale nadovšetko Pánovi. sirotinec doplnený nábytkom a šatstvom.
a holuby, ktoré strážil pes. Deti učili pestovať Aj po vojne boli časy ťažké. Všetci prešli mno- Najhlavnejšie však bolo to, že všetci učitelia
zeleninu a starať sa o ovocné stromy. hými skúškami, no Pán Ježiš ich šťastne cez a vychovávatelia viedli deti k Pánovi Ježišovi
Spolok vydával časopis „Čisté náboženstvo“, ne previedol, a preto mali dôvod Ho oslavo- Kristovi.
ktorý vychádzal 4x do roka. Uverejňovali vať. O to tesnejšie sa privinuli k nohám Pána Sestra Anna Naďa Antalíková, rod. Rusnáko-
v ňom všetky informácie o dobročinnej práci Ježiša, dobrorečili Mu a prinášali na modlit- vá bola sama polosirotou a vyrastala v siro-
našej Jednoty a spolku RODINA. Časopis bách túto prácu a siroty, ktorých po vojne tinci v Neresnici. Keď skončila učiteľskú aka-
slúžil na domácu a zahraničnú propagáciu bolo stále dosť. Držali sa Božích zasľúbení démiu, vrátila sa ako „druhá mama“, vychová-
RODINY a vychádzal do r. 1946. a privlastňovali si ich. Brat Strapoň prijal do vateľka a učiteľka práve do spolku RODINA.
V roku 1934 veriaci ľudia z obce založili cir- tejto služby ďalších pracovníkov. Vychoval Mnohí ďalší vzácni bratia a sestry pracovali
kevný zbor, ktorý spolku pomáhal starať sa a dal vyštudovať mnoho sirôt a polosirôt, v tejto službe a riadili sa veršom z Písma:
o siroty. Zo všetkých strán (nielen z Česko- ktoré sa osamostatnili, ale i naďalej pracovali „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto
slovenska) prichádzali br. Strapoňovi žiadosti a slúžili na Božej vinici. najmenších, mne ste to urobili!“ (Matúš 25,
o prijatie nových sirôt. V prvých rokoch bolo V článku denníka „Čas“ zo dňa 19. 10. 1945 40)
v sirotinci 17 sirôt zo Slovenska, 15 z Česka, s názvom „Kto nariadil parcelovať pozemok V roku 1950 bol sirotinec zoštátnený a stal
8 z Maďarska, 4 z Podkarpatskej Rusi, 3 z Mo- sirotinca“ brat A. Strapoň píše: Od roku 1945 sa z neho výchovný ústav pre dievčatá.
ravy, 3 z Ruska, 2 z Nemecka a 1 z Poľska. sa začína s násilným rozparcelovaním časti po- Neskôr objekt prevzal Ústav národného zdra-
V roku 1936 vznikla potreba postaviť väčší zemkov sirotinca. Žiaľ, z 38 jutár nám zobrali via. Prakticky celý majetok Spolku RODINA
sirotinec a modlitebňu pre miestnych veria- 17 jutár, teda skoro polovicu ornej pôdy na sta- (s výnimkou modlitebne) bol komunistickou
cich. Po otvorení nového sirotinca zriadili vebné parcely. Žalujeme slovenskú verejnosť, mocou znárodnený.
v starom objekte starobinec. ktorá robí krivdu na slovenských sirotách, a pro- Po zmene politického režimu v roku 1989
„Podľa skutkov ich poznáte!“ síme o nápravu. Od r. 1924 do r. 1938 prešlo ľudia z miestneho zboru vynaložili veľké úsi-
V nedeľu 15.8.1937 pripravil spolok RODINA ústavom 135 chovancov bez rozdielu nábo- lie, aby dostali naspäť pozemky, ktoré im bo-
čeklískej verejnosti príjemné prekvapenie – za ženstva. Hmotne sme si boli vždy sebestační li vzaté. Veľká časť pozemkov, ktoré patrili
účasti zástupcov úradov a veľmi početnej skupi- a túto zásadu sme dodržiavali až dodnes. Spolku RODINA (okrem tých, na ktorých už
ny domácich, cezpoľných aj zahraničných hostí Keď sa utvoril slovenský štát, nastal pre nás čas stáli rodinné domy), sa vrátila cirkvi a dnes
otvoril br. A. Strapoň moderný sirotinec a prís- útlaku a ponižovania. Útočili na nás gardisti môžu slúžiť na misijné a sociálne účely.
tavbu modlitebne. Treba obdivovať odvahu a obyvatelia, pretože spoločnými rukami sa Jana Makovíniová,
členov tohoto spolku, ktorí na seba vzali takú chceli deliť o sirotský majetok. Prinútili nás, aby členka Iniciatívy
7 7