Page 5 - Časopis Rozsievač 4/2019

Téma Desatoro

Nezneužiješ meno Božie (Ex 20, 7; Dt 5, 11)

Tretie prikázanie Na otázku Mojžiša pri hore Sinaj: „Aké je
Dostávame sa k tretiemu prikázaniu, ktoré Tvoje meno?“, odpovedal: „Som, ktorý
hovorí o zneužívaní Božieho mena. V rím- som“ (Ex 3, 14). V Ex 34,6 – 7 sa mu ešte
sko-katolíckej a luteránskej tradícii pri de- podrobnejšie predstavuje: „Hospodin,
lení prikázaní je toto prikázanie uvedené Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zho-
ako druhé prikázanie, keďže pri augustí- vievavý a hojný v milosti a vernosti, za-
novskom delení, ktoré tieto cirkvi uplat- chovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci
ňujú, sú prvé a druhé prikázanie spojené vinu, priestupok a hriech.“ To všetko je
do jedného. V našej kultúre, kde prevažná zhrnuté v mene Ježiš – Jehošua, Jehova,
väčšina ľudí pochádza z týchto cirkevných Spasiteľ (Záchranca). V Pánovi Ježišovi
tradícií, teda poznajú prikázanie o Božom Kristovi sa nám predstavil, nechce mať
mene pod číslom dva. iné meno. Toto meno je nadovšetko. Má
Chcem však zdôrazniť a pripomenúť, že v sebe veľkú moc. V mene Ježiš sa diali
podstatný je obsah prikázaní a ich dodr- uzdravovania, zázraky a Písmo nám svedčí:
žiavanie, a nie ich odlišné číslovanie. „A nieto spasenia v nikom inom, lebo ne-
Kľúčom, ktorý nám otvára prístup k Bohu, bolo dané pre ľudí iné meno pod nebom,
je Božie meno. Preto si musíme pri výkla- v ktorom by sme mali dôjsť spasenia“ (Sk
de tohto tretieho prikázania povedať o vý- 4, 12).
zname Božieho mena, o zneužití Božieho Zneužitie Božieho mena
mena, o treste za zneužitie Božieho mena Ak je Božie meno také mocné, a ono je, Nadávky s použitím Božieho mena – nebu-
a nakoniec o správnom uctievaní Božieho musí byť chránené pred zneužitím. Boh ho dem ich vyslovovať.
mena. preto chráni aj týmto prikázaním. Zaprisahávanie sa – „Boh mi je svedkom“,
Význam Božieho mena Zneužitie, znesvätenie Božieho mena „Bohu prisahám“. Božie slovo nás vyzýva,
Pre väčšinu z nás nie je dnes ľahké pocho- môže mať dve hlavné formy: že naše áno má byť áno a nie nie. Nemá-
piť význam mena, najmä mena Božieho. 1) Pokus dostať Božie meno (Boha) pod me zneužívať Božie meno na zvýšenie
My pod menom rozumieme označenie vlastnú kontrolu, manipuláciu. svojej dôveryhodnosti.
človeka v bežnej komunikácii, a nie jeho 2) Bezmyšlienkovitosť a ľubovôľa v zachá- Zneužitie v reklame a pre rôzne ľudské ciele a
charakterové črty alebo prejavy. dzaní s Bohom a Jeho Slovom. programy – v mene Božom sa robili a ro-
Starozákonné židovské myslenie a aj mys- Je povážlivé, ako sme všetci náchylní pou- bia rôzne politické programy, vyhlasovali
lenie ostatných ľudí tej doby zachytené žívať Božie meno. Zrejme si neuvedomu- sa vojny, ospravedlňuje sa vraždenie ľudí.
v Písme je v tomto prípade úplne odlišné. jeme, že hovoríme o naveky požehnanom, Človek činí Boha svojím služobníkom.
Meno podľa tohto chápania nesie so se- veľkom, absolútnom, všemohúcom Bohu. Sprivatizovanie Boha – Opačným spôso-
bou tajomstvo jedinečnej osobnosti svoj- V istom zmysle by sme si mali vyzuť svoju bom Božie meno zneužívame aj vtedy,
ho nositeľa a v mnohých dôležitých prípa- obuv, kedykoľvek toto meno vyslovujeme. keď Boha uznávame len vo svojich súk-
doch vyslovuje skutočný životný program, Špecifickou formou znesväcovania, zne- romných záležitostiach, ale nepýtame sa,
základnú podstatu pomenovanej osoby. užívania, platnou pre Boží ľud môže byť či sa Jeho vôľa deje vo svete, v politickom,
Podľa vtedajších náboženských predstáv odmietnutie nasledovania. Božie meno, sociálnom a ostatnom živote, a ani sa nes-
ten, kto poznal pravé meno božstva ale- meno Pána Ježiša Krista sa uznáva a vy- nažíme ju tam uplatniť.
bo nadprirodzenej bytosti, mohol tým slovuje, ale to, o čo ide, sa neberie vážne. Povery, kúzla, čarovanie – kliatba, snaha
božstvom, tou bytosťou manipulovať, keď Hovoríme „Pane, Pane“, ale nekonáme škodiť blížnemu zneužitím Božieho mena
vyslovoval toto meno, aby plnila jeho prí- Jeho vôľu. Tým sa kresťan vo svojom živo- a Božej moci. Zbožná pretvárka – pri
kazy a želania. te a cirkev vo svojom poverení stávajú ne- modlitbe (slovíčko Pane ako výplň, keď
Izraeliti prechovávali takú veľkú úctu k Bo- vierohodnými. Kresťan potom neslúži, ale neviem, ako pokračovať), hľadanie vlastné-
žiemu menu, že sa ho postupne ani neod- skôr bráni posväcovaniu Božieho mena vo ho prospechu a chvály, vyhlasovanie svojej
vážili vysloviť. svete. V najhoršom prípade sa Božím me- vôle za vôľu Božiu, slovo Pane ako súčasť
O Bohu hovorili ako o „Mene“, aby sa vyh- nom opevňujeme, činíme si na neho nárok kresťanského žargónu (Pán mi povedal,
li použitiu skutočného mena JHVH. Boh ako na záruku vlastných záujmov. Nedá- ako chce Pán, každé druhé slovo je Pán,
a Jeho meno stoja najmä v Starom zákone vame sa Bohu k dispozícii, ale Boh má byť ale pritom to ten človek nemyslí úprimne,
v tesnom spojení a vzájomne sa aj zamie- k dispozícii nám, Jeho sväté meno stavia- hovorí to zo zvyku, je to už len štýl jeho
ňajú. Meno nie je sekundárna Božia vlast- me do služby nesvätým a pseudosvätým reči), bezmyšlienkovité modlitby, odrieka-
nosť, ľubovoľne vymeniteľná šifra, ale týka cieľom. Z Boha vyslobodenia sa stáva Boh vané Otčenáše, zo zvyku spievané piesne
sa Jeho bytosti. Dá sa to formulovať cel- súkromný. Veľmi jasne nás Božie slovo bez uvedomenia si ich obsahu, hádky
kom jednoznačne: Meno znamená samot- pred týmto varuje na príklade vyvoleného o tom, ktoré Božie meno je pravé. Zni-
ného Boha. „Meno“ znamená všetko, čo je izraelského národa v Liste Rimanom: „Ty žujeme tým Jeho vážnosť a česť v očiach
pravdou o Bohu, všetko, čo je o Ňom zja- sa chvastáš zákonom a zneuctievaš Boha ľudí. Najdokonalejším zjavením Boha
vené. Predstavuje Boha vo všetkých Jeho prestupovaním zákona? Pre vás sa rúhajú a Božieho mena je Pán Ježiš Kristus. Boh
vlastnostiach, všetko, čím je sám v sebe, menu Božiemu medzi pohanmi“ (Rim 2, Mu dal „meno nad každé meno, aby v Ježi-
všetko, čo vykonal a koná. Meno označuje 23 – 24). šovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo
zjavenú a osobnú prítomnosť Božiu – na Podrobnejšie formy zneužívania sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý
nebi, ako aj na zemi. Znamená spolu Zbytočné vyslovovanie Božieho mena – keď jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že
s Jeho existenciou všetky Jeho prívlastky sa Božie meno vyslovuje v údive aj v hneve Ježiš Kristus je Pán“ (Fil 2, 9 – 11).
alebo črty, Jeho večnosť, všadeprítomnosť, („Ježiš!“ „Ježiši Kriste!“). Židia ho vôbec Trest za zneužitie Božieho mena
všemohúcnosť, vševedúcnosť. nesmeli vysloviť – z úcty k Nemu. Božie meno je bránou k Bohu samotnému
5 5