Page 6 - Časopis Rozsievač 4/2019
P. 6
Téma
– Svätému, Trojjedinému. Keď sa človek aj zo sŕdc a mysle ľudstva. Ono však neo- Použitá literatúra:
neúctivo dotýka Jeho mena, prejavuje Je- hrozene stojí a bude stáť naveky. K nemu Bándy, J. (1999). Dekalóg. Bratislava (vlastný
mu samému nedostatok úcty a lásky. Do- sa každý spravodlivý obracia. Správnym náklad).
týkame sa Jeho svätosti – nemôže to ostať uctievaním Božieho mena je úprimná Bándy, J. a kol. (2001). Dekalóg na prahu 21.
bez trestu. Naše modlitby nie sú vypočuté, modlitba. Kto sa nemodlí, ten Boha zar- storočia. Bratislava (EBF UK).
lebo sme meno svojho Boha nevyslovovali mucuje, uráža. Volať máme na Boha nielen Dialog nebe se zemí. (bez identifikačných úda-
s vierou a sväto. Každá povrchnosť a ľaho- v núdzi, keď potrebujeme pomoc, ale stále. jov)
Lochman, J.M. (1994). Desatero. Směrovky
stajnosť, aj v zbožnosti, nesie so sebou Boha máme ctiť a chváliť pre Jeho lásku ke svobodě. Praha (Kalich).
Boží trest. Kto nezaobchádza sväto s Bo- a milosrdenstvo srdcom, ústami, celým kol. (1991). Slovník biblické teologie. Rím
žím menom, kto ho zneužíva, toho stihne životom. Boh dal svojmu menu viditeľnú (Velehrad - křesťanská akademie).
len kliatba. Práve preto, že Boh je Bohom, podobu v Pánovi Ježišovi Kristovi. kol. (1996). Nový biblický slovník. Praha (Návrat
nemôže nechať bez trestu ľudí, ktorí berú Veľmi záleží na tom, aby sme Božie meno domů).
Jeho meno nadarmo. naozaj dobre poznali a nikdy na neho ne- Novotný A. (1956). Biblický slovník. Praha
Z histórie vieme, že židia sa pokúšali toto zabudli. V inom mene niet spasenia. (Kalich).
prikázanie obísť tým, že nevyslovovali kon- V mene Ježiša Krista sú nám dané neslý- Výklady ke starému zákonu. I. časť Zákon. Česká
krétne Božie meno – JHVH. Nahrádzali chané zasľúbenia. „Amen, amen, vám biblická společnost, Praha 1991.
ho inými menami a mysleli si, že tým je to hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo,
vyriešené. Nemôžeme ani takto klamať dá vám to v mojom mene. Doteraz ste
svojho svätého Boha. Nazvime Ho akým- o nič neprosili v mojom mene. Proste
koľvek menom, ktoré je v Písme, On vždy a vezmete, aby vaša radosť bola úplná“
a všade zostane svätým Bohom, a preto (J 16, 23 – 24).
akokoľvek Ho nazývame a oslovujeme, Záver:
vždy to robme s úctou a bázňou, aby nás Boh chce, aby sme Jeho meno nebrali do
nestihol Jeho trest. úst drzo a ľstivo, ale aby sme vážne a čest-
Správne uctievanie Božieho mena ne o Ňom hovorili a k Nemu v modlitbe
Je teda riešením nevyslovovať Božie me- volali. Aby sme Ho vo všetkých svojich
no? Nie! On si praje, aby sme Jeho meno potrebách vzývali, ctili, chválili a jemu ďa-
vyslovovali, aby sme k Nemu prichádzali kovali. Božie meno je nám dané na po-
a na Neho sa obracali vo svojich problé- moc v súžení.
moch. V Jeho mene je život a sila. Robme pokánie za svoje slová a zneva-
V Prísloviach čítame: „Meno Hospodinovo žovanie svätého Božieho mena. Prosme
je pevnou vežou, spravodlivý sa do nej Ducha Svätého, aby nás učil správnym
utieka a je chránený“ (Pr 18, 10). Jeho spôsobom volať a vyslovovať Božie meno.
meno je pevná veža. Mnohokrát chceli
meno Boha vytrieť nielen zo slovníka, ale Spracoval: Ján Szőllős
Nevezmeš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo
V modlitbe Pánovej potvrdzujeme Božou svätosťou omilostené (Modlím sa o väčšiu úctu ku konkrétnemu človeku, ale mám svoje
srdce: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ Prosbou sa hlásime k zodpo- skúsenosti, viem o ňom svoje a ruší ma to. Viem, že Pán Ježiš by sa
vednosti, že budeme osvedčovať svätosť Božieho mena pred ľuďmi. v zástere služobníka sklonil aj k jeho nohám. Ale ja nie som ešte
Viditeľne napríklad pri nažívaní domácich viery. Naši blížni majú na takom stupni. Hľadám pokoj a radosť, túžim vystúpiť zo zlého
spoznávať nekonečný rozmer Božej lásky a nenahraditeľnosť Božej vzťahu... Keby aspoň naznačil, že tiež chce pre to niečo urobiť... Ja
svätosti v živote viery. už nevládzem.)
Opriem sa v krátkom zamyslení o úplne jednoduchú, často prehlia- Nedajme sa však znechutiť. Ak sme dobrovoľne, v živej nádeji vstú-
danú výzvu evanjelia: „... v pokore iných pokladajte za hodnotnej- pili do procesu duchovného rastu, poznáme milosť pokánia a chce-
ších než seba...“ (Flp 2, 3b) Pri uvádzaní do praxe zborového života me byť podobnejší Pánovi, ktorý zomrel za nás: „... za všetkých
akoby táto výzva bola len vedľajšou myšlienkou apoštola, úplne umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel
nepodstatnou vecou. a vstal z mŕtvych“ (2K 5, 15).
Ak podľahneme pokušeniu sebeckého triumfalizmu, naše okolie si Pohľad viery na Pána Ježiša sa zmení vždy na nesebecký čin.
už nebude môcť prečítať list o svätosti vzťahov v zbore. Skončí sa Lebo aj jednoduchá, často nepovšimnutá výzva, o ktorej sme dnes
veľkorysosť i dobromyseľnosť, ochota darovať seba tzv. „nižším uvažovali, má niečo spoločné s posväcovaním Božieho mena medzi
a slabším“. Na pôde zboru sa rozbehne nezmyselná a bezvýznamná nami. Spoločenstvo, zbor, telo Pána Ježiša Krista je miestom, kde aj
súťaživosť o „najlepšieho“, lesk a honor osobných výkonov – som ten posledný, prehliadaný člen zboru nachádza priestor, v ktorom
predsa lepší, oddanejší, pobožnejší. A ani nepostrehneme stratu sú všetci zakorenení v láske a všetci spoločne môžu dokonale po-
duchovnej orientácie, už nie sme zakorenení v láske, vypriahli sme chopiť, prijať a praktizovať Kristovu lásku. Taký je svätý cieľ zborové-
sa z jarma, nemôžeme so všetkými svätými vystihnúť šírku a dĺžku, ho spoločenstva domácich viery.
výšku a hĺbku Kristovej lásky, nežijeme život v celej Božej plnosti Článok nadpisujeme vetou: „Nevezmeš meno Hospodina, svojho
(Ef 3, 18 – 19b). Aj si chvíľami uvedomíme, že niečo dlhujeme kon- Boha nadarmo.“
krétnym ľuďom v zbore, tým, ktorí možno čakajú na službu pomoci, Boží príkaz neprestupujú len tí, ktorí berú Božie meno nadarmo,
na prijatie. Veď sme boli poučení: „... a nehľadajte každý len svoj ale svojím spôsobom aj tí, ktorí „márnivo a ľahostajne “ znevažujú
prospech, ale aj prospech iných“ (Flp 2, 4). Vyznávame, že sme zom- svätosť Božieho mena svojím životom. Modlil si sa za posvätenie
reli s Kristom. Avšak zomierať svojmu sebectvu nie je ľahký proces. Božieho mena medzi nami; neprehliadnime, nezľavme a neodsuň-
Aj obnova myšlienok je často zložitý duchovný boj. Zomreli sme me ani tú najmenšiu výzvu evanjelia, s ktorou má Duch Svätý kon-
s Kristom, ale niekedy sa silne presadí naše ego, radi žijeme sebe, len krétny cieľ obnoviť tvoj i náš život.
sebe. Chceme život orientovaný na seba prekonať, no je to ťažké. J. Stupka
6