Page 6 - Časopis Rozsievač 4/2019
P. 6

Téma






          – Svätému, Trojjedinému. Keď sa človek   aj zo sŕdc a mysle ľudstva. Ono však neo-  Použitá literatúra:
          neúctivo dotýka Jeho mena, prejavuje Je-  hrozene stojí a bude stáť naveky. K nemu   Bándy, J. (1999). Dekalóg. Bratislava (vlastný
          mu samému nedostatok úcty a lásky. Do-  sa každý spravodlivý obracia. Správnym   náklad).
          týkame sa Jeho svätosti – nemôže to ostať   uctievaním Božieho mena je úprimná   Bándy, J. a kol. (2001). Dekalóg na prahu 21.
          bez trestu. Naše modlitby nie sú vypočuté,   modlitba. Kto sa nemodlí,  ten Boha zar-  storočia. Bratislava (EBF UK).
          lebo sme meno svojho Boha nevyslovovali   mucuje, uráža. Volať máme na Boha nielen   Dialog nebe se zemí. (bez identifikačných úda-
          s vierou a sväto. Každá povrchnosť a ľaho-  v núdzi, keď potrebujeme pomoc, ale stále.  jov)
                                                                                Lochman, J.M. (1994). Desatero. Směrovky
          stajnosť, aj v zbožnosti, nesie so sebou   Boha máme ctiť a chváliť pre Jeho lásku   ke svobodě. Praha (Kalich).
          Boží trest. Kto nezaobchádza sväto s Bo-  a milosrdenstvo srdcom, ústami, celým   kol. (1991). Slovník biblické teologie. Rím
          žím menom, kto ho zneužíva, toho stihne   životom. Boh dal svojmu menu viditeľnú   (Velehrad - křesťanská akademie).
          len kliatba. Práve preto, že Boh je Bohom,   podobu v Pánovi Ježišovi Kristovi.   kol. (1996). Nový biblický slovník. Praha (Návrat
          nemôže nechať bez trestu ľudí, ktorí berú   Veľmi záleží na tom, aby sme Božie meno   domů).
          Jeho meno nadarmo.                 naozaj dobre poznali a nikdy na neho ne-  Novotný A. (1956). Biblický slovník. Praha
          Z histórie vieme, že židia sa pokúšali toto   zabudli. V inom mene niet spasenia.   (Kalich).
          prikázanie obísť tým, že nevyslovovali kon-  V mene Ježiša Krista sú nám dané neslý-  Výklady ke starému zákonu. I. časť Zákon. Česká
          krétne Božie meno – JHVH. Nahrádzali   chané zasľúbenia. „Amen, amen, vám   biblická společnost, Praha 1991.
          ho inými menami a mysleli si, že tým je to   hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo,
          vyriešené. Nemôžeme ani takto klamať   dá vám to v mojom mene. Doteraz ste
          svojho svätého Boha. Nazvime Ho akým-  o nič neprosili v mojom mene. Proste
          koľvek menom, ktoré je v Písme, On vždy   a vezmete, aby vaša radosť bola úplná“
          a všade zostane svätým Bohom, a preto   (J 16, 23 – 24).
          akokoľvek Ho nazývame a oslovujeme,   Záver:
          vždy to robme s úctou a bázňou, aby nás   Boh chce, aby sme Jeho meno nebrali do
          nestihol Jeho trest.               úst drzo a ľstivo, ale aby sme vážne a čest-
          Správne uctievanie Božieho mena    ne o Ňom hovorili a k Nemu v modlitbe
          Je teda riešením nevyslovovať Božie me-  volali. Aby sme Ho vo všetkých svojich
          no? Nie! On si praje, aby sme Jeho meno   potrebách vzývali, ctili, chválili a jemu ďa-
          vyslovovali, aby sme k Nemu prichádzali   kovali. Božie meno je nám dané na po-
          a na Neho sa obracali vo svojich problé-  moc v súžení.
          moch. V Jeho mene je život a sila.   Robme pokánie za svoje slová a zneva-
          V Prísloviach čítame: „Meno Hospodinovo   žovanie svätého Božieho mena. Prosme
          je pevnou vežou, spravodlivý sa do nej   Ducha Svätého, aby nás učil správnym
          utieka a je chránený“ (Pr 18, 10). Jeho   spôsobom volať a vyslovovať Božie meno.
          meno je pevná veža. Mnohokrát chceli
          meno Boha vytrieť nielen zo slovníka, ale          Spracoval: Ján Szőllős

         Nevezmeš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo


          V modlitbe Pánovej potvrdzujeme Božou svätosťou omilostené   (Modlím sa o väčšiu úctu ku konkrétnemu človeku, ale mám svoje
          srdce: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ Prosbou sa hlásime k zodpo-  skúsenosti, viem o ňom svoje a ruší ma to. Viem, že Pán Ježiš by sa
          vednosti, že budeme osvedčovať svätosť Božieho mena pred ľuďmi.   v zástere služobníka sklonil aj k jeho nohám. Ale ja nie som ešte
          Viditeľne napríklad pri nažívaní domácich viery. Naši blížni majú   na takom stupni. Hľadám pokoj a radosť, túžim vystúpiť zo zlého
          spoznávať nekonečný rozmer Božej lásky a nenahraditeľnosť Božej   vzťahu... Keby aspoň naznačil, že tiež chce pre to niečo urobiť... Ja
          svätosti v živote viery.                            už nevládzem.)
          Opriem sa v krátkom zamyslení o úplne jednoduchú, často prehlia-  Nedajme sa však znechutiť. Ak sme dobrovoľne, v živej nádeji vstú-
          danú výzvu evanjelia: „... v pokore iných pokladajte za hodnotnej-  pili do procesu duchovného rastu, poznáme milosť pokánia a chce-
          ších než seba...“ (Flp 2, 3b) Pri uvádzaní do praxe zborového života   me byť podobnejší Pánovi, ktorý zomrel za nás: „... za všetkých
          akoby táto výzva bola len vedľajšou myšlienkou apoštola, úplne   umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel
          nepodstatnou vecou.                                 a vstal z mŕtvych“ (2K 5, 15).
          Ak podľahneme pokušeniu sebeckého triumfalizmu, naše okolie si   Pohľad viery na Pána Ježiša sa zmení vždy na nesebecký čin.
          už nebude môcť prečítať list o svätosti vzťahov v zbore. Skončí sa   Lebo aj jednoduchá, často nepovšimnutá výzva, o ktorej sme dnes
          veľkorysosť i dobromyseľnosť, ochota darovať seba tzv. „nižším   uvažovali, má niečo spoločné s posväcovaním Božieho mena medzi
          a slabším“. Na pôde zboru sa rozbehne nezmyselná a bezvýznamná   nami. Spoločenstvo, zbor, telo Pána Ježiša Krista je miestom, kde aj
          súťaživosť o „najlepšieho“,  lesk a honor osobných výkonov – som   ten posledný, prehliadaný člen zboru nachádza priestor, v ktorom
          predsa lepší, oddanejší, pobožnejší. A ani nepostrehneme stratu   sú všetci zakorenení v láske a všetci spoločne môžu dokonale po-
          duchovnej orientácie, už nie sme zakorenení v láske, vypriahli sme   chopiť, prijať a praktizovať Kristovu lásku. Taký je svätý cieľ zborové-
          sa z jarma, nemôžeme so všetkými svätými vystihnúť šírku a dĺžku,   ho spoločenstva domácich viery.
          výšku a hĺbku Kristovej lásky, nežijeme život v celej Božej plnosti   Článok nadpisujeme vetou: „Nevezmeš meno Hospodina, svojho
          (Ef 3, 18 – 19b). Aj si chvíľami uvedomíme, že niečo dlhujeme kon-  Boha nadarmo.“
          krétnym ľuďom v zbore, tým, ktorí možno čakajú na službu pomoci,  Boží príkaz neprestupujú len tí, ktorí berú Božie meno nadarmo,
          na prijatie. Veď sme boli poučení: „... a nehľadajte každý len svoj   ale svojím spôsobom aj tí, ktorí „márnivo a ľahostajne “ znevažujú
          prospech, ale aj prospech iných“ (Flp 2, 4). Vyznávame, že sme zom-  svätosť Božieho mena svojím životom. Modlil si sa za posvätenie
          reli s Kristom. Avšak zomierať svojmu sebectvu nie je ľahký proces.   Božieho mena medzi nami; neprehliadnime, nezľavme a neodsuň-
          Aj obnova myšlienok je často zložitý duchovný boj. Zomreli sme   me ani tú najmenšiu výzvu evanjelia, s ktorou má Duch Svätý kon-
          s Kristom, ale niekedy sa silne presadí naše ego, radi žijeme sebe, len   krétny cieľ obnoviť tvoj i náš život.
          sebe. Chceme život orientovaný na seba prekonať, no je to ťažké.                                J. Stupka
          6
   1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11