Page 8 - Časopis Rozsievač 4/2019
P. 8
Tretie prikázanie
Nebudeš brať... nadarmo,
Nebudeš brať meno Hospodina, svojho neprisahajte; inak znesvätíte meno svojho
Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá Boha; ja som Hospodin“ (Lev 19, 12) odmieta
bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! falošnú prísahu v spojitosti s Jeho menom.
Tretie prikázanie sa v súčasnosti porušuje No na inom mieste čítame „Hospodina, svoj-
možno viac ako v staroveku. Vtedy sa Božie ho Boha, sa boj, Jemu slúž a na Jeho meno pri-
meno vyslovovalo, používalo s vedomím, sahaj“ (Dt 6, 13). Každý, kto prisahal v Bo- zneuctíme. Ak to bude ten druhý prípad,
že má moc, no v dnešnej dobe sa používa žom mene, tvrdil, že jeho tvrdenie je prav- tak Hospodin nenechá bez trestu toho, kto
už bežne medzi neveriacimi ako nadávka, divé, pričom sa tým tvrdením skrýval za Jeho meno zneužije!
často, žiaľ, aj medzi kresťanmi bez uváženia Boha. Ak bola táto prísaha falošná, klamlivá, Ide tu o Božiu slávu a náš život.
a ako samozrejmosť. označoval tým Boha za klamára. Týmto Boh to netoleruje a posiela trest. Tým vlast-
Meno je osobné zámeno. Patrí niekomu spôsobom Božie meno zneuctieval a bral ne chce chrániť svoj ľud pred tým, aby bral
a ten je menom identifikovaný. S menom je nadarmo, ľahkovážne. Boh teda nezakazo- Jeho meno nadarmo, pretože ak to urobí,
spojený charakter človeka, vek, výška, dobré, val prisahať na Jeho meno, ak dotyčný ho- odníme od neho požehnanie. Boh ho neo-
zlé vlastnosti, záľuby, vzdelanie. Meno hralo voril pravdu. Aby sa Izraeliti vyhli zneužíva- čistí od viny (aj takto môžeme preložiť vý-
v Starej zmluve dôležitú úlohu, aj pokiaľ ide niu Božieho mena, nevyslovovali ho vôbec rok „nenechá bez trestu“). A nečistý nemá
o vzťah človeka a Boha. Božie meno bolo a neskôr Jeho meno nahradili výrazom dovolené vojsť do chrámu a predstúpiť
sväté, a aby také aj ostalo, dal Boh toto pri- „Adonaj“. Boh je svätý vždy a stále. pred Božiu tvár.
kázanie. Nadväzuje na predchádzajúce dve Ak zneužívame Jeho meno a neuvedomu- Zákaz vyslovovať Božie meno nadarmo,
v tom zmysle, že jedine Bohu patrí sláva – jeme si Jeho svätosť, ohrozujeme svoju spolu s predchádzajúcimi prikázaniami,
Soli Deo Gloria. Prvé prikázanie viedlo ľudí vieru. Pretože ak budeme potrebovať od nám poukazuje na to, že Boh je neuchopiteľ-
k tomu, aby dávali Boha na prvé miesto, Neho pomoc a chcieť sa s Ním stretnúť, ný, nepochopiteľný, nešpecifikovateľný,
druhé, aby mali správnu predstavu o Bohu, nebudeme vedieť ako, pretože sme Jeho neobmedzený, neovládateľný. On je nad
a tretie, aby správne premýšľali o Bohu. meno nebrali vážne. Boha neobohatíme všetko naše myslenie.
Tretie prikázanie, rovnako ako druhé, zaka- svojou chválou a ani mu neuberieme z Je- Je tento príkaz príkazom lásky alebo sa-
zuje vyznávačovi manipulovať Hospodinom. ho svätosti. Len seba ochudobníme o Jeho moľúbosti Boha? Boh odmieta, aby sa Jeho
Tak ako nie je dovolené Hospodina posu- prítomnosť. meno používalo pri magických úkonoch,
núť na vedľajšiu koľaj, akokoľvek si Ho zob- Zneužívanie Božieho mena si môžeme falošných prísahách či bezmyšlienkovitých
razovať, takisto nie je dovolené narábať všimnúť v histórii, keď sa v Jeho mene ko- sľuboch, alebo nadávkach preto, aby ochrá-
s Jeho menom svojvoľne. Brať alebo z heb- nali križiacke výpravy, inkvizícia, dobývanie nil veriaceho od trestu a narušenia medzi-
rejčiny „niesť“ meno Hospodinovo zname- novoobjavených území či útlak Indiánov. ľudských vzťahov. Môže sa to stať vtedy,
ná stotožniť sa s ním, byť ním identifikova- Neskôr v histórii kresťanstva bolo takéto ak niečo sľúbi/prisahá v mene Boha, no
ný. Hospodinovo meno môžeme používať konanie odmietnuté. Vyslovením Božieho nakoniec to nesplní, čím sa naruší vzťah
na požehnanie alebo na preklínanie. mena sa ocitáme na svätej pôde a záleží horizontálny aj vertikálny. Boh miluje svoj
Vyznávač by mal Hospodinovo meno osla- na nás, ako sa budeme správať, či Ho bu- ľud a každé prikázanie je ako varovanie otca
vovať, chváliť Ho, vyvyšovať, ale aj sa ho báť deme vyslovovať s úctou, alebo nie. Je na svojmu dieťaťu. No ak neposlúchne, nemi-
a ctiť si ho. Hospodin nie je ako bohovia nás, či naše vyslovenie Božieho mena Mu nie ho trest. Príkaz je teda príkazom lásky.
iných náboženstiev, ktorí sú niekde v diaľke prinesie slávu, alebo Ho v očiach druhých Timotej Pap
a len pozorujú svojich poddaných. On je
osobný Boh, ktorý s človekom nadväzuje
mene. Človek si preto môže myslieť, že Boh Jedine, iba, len...
vzťah a dáva mu privilégium konať v Jeho
je jeho vlastníctvom a môže s Ním narábať,
ako on uzná za vhodné. Najdôležitejším „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“
slovom v prikázaní je slovo „nadarmo“, kto- „Veď ste zachránení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby
ré v hebrejčine vyjadruje pojmy ako bezob- sa nikto nevystatoval.“ Ef 2, 8 – 9
sažnosť, daromnosť, prázdnota, márnosť
a klam, faloš. Prvá skupina slov (bezobsaž- V minulosti, počas niekoľkých storočí, sa najdôležitejšie dokumenty a publikácie písali po la-
nosť, daromnosť, prázdnota, márnosť) sú tinsky. Aj učenie Biblie, zhrnuté do piatich bodov – nazvaných „Päť solae“, bolo publikované
teda zákazy používať Božie meno pri drob- v latinčine. Solae je tvar množného čísla slova, ktoré znamená len, iba, jediný.
nostiach. Ľudia počas staroveku nechápali Sola Scriptura – jedine Písmo. Biblia je jediná autorita, ktorá dovoľuje určiť Božiu pravdu
meno len ako označenie niekoho, ale v me- (Ž 119, 89: „Hospodine, tvoje slovo stojí naveky...“). Božie slovo je večné a nemenné.
ne videli moc nositeľa mena. Starobylá pred- Solo Christo – len skrze Krista. Ježiš Kristus je jediný Prostredník medzi Bohom a človekom
stava bola taká, že keď sa vysloví Božie me- (1Tim 2, 5: „lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“).
no, Boh sa tam reálne zjaví. Dochádza teda Pán Ježiš ako jediný žil na zemi život bez hriechu a obetoval sa, aby ľudia mohli byť pred
ku konfrontácii stvoreného človeka s ne- Bohom ospravedlnení. Spasenie je jedine v Ňom.
stvoreným Bohom. Sola gratia – len skrze milosť, jedine milosťou. Spasenie nie je výsledok nášho úsilia, snaže-
V druhej skupine slov (klam, faloš) ide o zá- nia a zásluh, ale dosiahneme ho prijatím Božej milosti (Ef 2, 8: „Veď ste zachránení milosťou skr-
kaz nelegitímne používať Božie meno vo ze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar“). Táto milosť vedie veriaceho človeka k čistému životu,
falošnej prísahe alebo pri čarovaní či mágii. ktorým prejavuje úctu Pánovi.
V tom čase sa kliatby vyslovovali v mene Sola fide – jedine skrze vieru, len vierou. Božia milosť je Boží dar pre človeka. Spasenie dos-
nejakého božstva. V starom Oriente je veľa távame skrze vieru, nie nejakým úkonom alebo prostredníctvom tretej osoby (Sk 16, 31: „Ver
textov o tom, ako iné národy takto použí- v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom“).
vali meno svojho boha, ale v Starej zmluve Soli Deo gloria! – Jedine Bohu buď sláva! Jedine Bohu patrí naša veleba, česť a sláva. Boh je
také texty nenachádzame. jediný, komu sa máme klaňať a jedine k Nemu sa máme modliť (Zj 22, 9: „... Bohu sa klaňaj!“).
Hospodin sám slovami: „Na moje meno krivo Podľa Dobrá sejba pripravila E.P.
8